3. Mojžišova 22, 1 Hospodin oslovil Mojžiša: 2 Povedz Áronovi a jeho synom, aby sa zdržiavali posvätných darov Izraelitov, ktoré mi zasväcujú, a nezneuctili moje sväté meno. Ja som Hospodin. 3 Povedz im: Keby sa niekto z celého vášho potomstva v budúcich pokoleniach priblížil k svätým darom, ktoré Izraeliti zasvätili Hospodinovi, a bol by nečistý, taký človek musí byť odstránený spred mojej tváre. Ja som Hospodin. 4 Ktokoľvek by z Áronovho potomstva bol malomocný, alebo by trpel výtokom, nesmie jesť z posvätných darov, kým sa neočistí. Keby sa dotkol hocičoho znečisteného mŕtvolou, alebo človeka, ktorý má výron semena, 5 alebo by sa dotkol niektorého z drobných zvierat, ktorého nečistotou by sa poškvrnil, alebo by sa dotkol človeka, ktorým sa poškvrní pre akúkoľvek nečistotu, 6 teda každý, kto by sa dotkol niečoho takého, bude nečistý až do večera a nesmie jesť z posvätných darov, len keď sa celý umyje vodou. 7 Po západe slnka bude čistý a potom môže jesť z posvätných darov, lebo je to jeho pokrm. 8 Zdochlinu alebo zverou roztrhané zviera nesmie jesť; tým by sa poškvrnil. Ja som Hospodin. 9 Nech zachovávajú môj príkaz, aby neuvalili na seba nejaký hriech a nezomreli preto, že ho znesvätili. Ja som Hospodin, váš Posvätiteľ. 10 Kto nepatrí ku kňazskému stavu, nesmie jesť z posvätných darov, a nesmie z nich jesť ani ten, kto sa zdržuje u kňaza, ani jeho pomocný robotník. 11 Ak si však kňaz niekoho kúpi za peniaze, ten môže z toho jesť. Z jeho pokrmu môžu jesť aj tí, čo sa narodili v jeho dome. 12 Keď sa kňazova dcéra vydá za takého, čo nie je kňaz, nesmie jesť z posvätných darov obetovaných pozdvihovaním. 13 Ak však kňazova dcéra ovdovie alebo ju muž zavrhol a nemá potomka, no vráti sa do domu svojho otca, potom môže jesť z pokrmu svojho otca ako za mlada. Kto však nepatrí ku kňazskému stavu, nesmie z neho jesť. 14 Keby niekto z posvätných darov jedol nevedomky, kňazovi uhradí posvätné dary a k tomu pridá pätinu. 15 Nech kňazi nedovolia znesvätiť posvätné dary Izraelitov, ktoré prinášajú ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi, 16 lebo by uvalili ťarchu previnenia na tých, čo by jedli posvätné dary. Ja som Hospodin, ich Posvätiteľ.
Ján 19, 16 Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. 17 Niesol si kríž a šiel na miesto nazývané Lebka, po hebrejsky Golgota. 18 Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred. 19 Pilát napísal aj nápis a dal ho zavesiť na kríž. Bolo tam napísané: Ježiš Nazaretský, kráľ Židov. 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky. 21 Židovskí veľkňazi hovorili Pilátovi: Nepíš „kráľ Židov“ , ale „On povedal: Som kráľ Židov“. 22 Pilát však odpovedal: Čo som napísal, napísal som. 23 Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho vrchné rúcho a rozdelili ho na štyri časti, každému vojakovi jednu. Vzali aj jeho spodný odev, ktorý však bol nezošívaný, ale odhora nadol vcelku utkaný. 24 Preto si medzi sebou povedali: Netrhajme ho, ale žrebujme oň, čí bude! Tým sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili žreb.25 Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš zbadal matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa, tvoj syn! 27 Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. 28 Potom, keďže Ježiš vedel, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: Som smädný! 29 Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda špongiu nasiaknutú octom na yzopovú palicu a podali mu ju k ústam. 30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: Je dokonané! Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
