4. Mojžišova 11, 16 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: Zhromaždi sedemdesiat starších mužov Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, jeho správcami, a priveď ich k stanu stretávania; nech sa ta postavia s tebou. 17 Zostúpim ta a budem sa s tebou rozprávať. Vezmem niečo z tvojho ducha a zošlem na nich, potom budú niesť ťarchu ľudu spolu s tebou, nebudeš ju niesť sám. 18 Ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: Kto nás nasýti mäsom? Ako dobre nám bolo v Egypte! Hospodin vám dá mäso a najete sa. 19 Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvadsať dní, 20 ale celý mesiac, kým sa jej neprejete a nesprotiví sa vám. To preto, lebo ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami a s plačom ste pred ním volali: Prečo sme len odišli z Egypta? 21 Mojžiš na to povedal: Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som, a ty vravíš: Daj im mäsa a budú jesť celý mesiac. 22 Možno azda pozabíjať pre nich toľko oviec a dobytka, aby im to stačilo? Či sa pre nich majú vychytať všetky ryby v mori, aby mali všetci dosť? 23 Hospodin povedal Mojžišovi: Je azda Hospodinova ruka prikrátka? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní, alebo nie. 24 Mojžiš vyšiel a oznámil ľudu, čo povedal Hospodin. Zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a rozostavil ich okolo stanu. 25 Hospodin zostúpil v oblaku a oslovil Mojžiša. Vzal ducha, ktorý na ňom spočíval, a dal ho tým sedemdesiatim starším. Keď duch na nich spočinul, prorokovali, ale potom sa to neopakovalo. 26 Dvaja muži však zostali v tábore, jeden sa volal Eldád a druhý Médad. Aj na nich spočinul duch, lebo patrili k zapísaným. Pretože nevyšli k stanu, prorokovali v tábore. 27 Istý mládenec pribehol k Mojžišovi a oznámil mu: Eldád a Médad prorokujú v tábore. 28 Vtedy sa ozval Jozua, syn Núna, ktorý už ako chlapec posluhoval Mojžišovi, a povedal: Môj pane, Mojžiš, nedovoľ im to! 29 Mojžiš mu však povedal: Ty žiarliš namiesto mňa? Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho Ducha! 30 Potom sa Mojžiš vrátil do tábora aj so staršími Izraela. 31 Na príkaz Hospodina zadul vietor a od mora privial prepelice. Vrhol ich na tábor asi do vzdialenosti jedného dňa cesty po oboch stranách tábora a na dva lakte od zeme. 32 Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo pozbieral najmenej, mal desať chómerov. Potom ich porozkladali okolo tábora. 33 No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu. 34 Preto dali tomu miestu meno Kibrót-Hattaava, lebo tam pochovali nenásytný ľud. 35 Ľud z Kibrót-Hattaavy odišiel do Chacerótu a tam zostal.

Lukáš 23, 26 Nasledoval ho veľký zástup ľudu i žien, ktoré nad ním kvílili a oplakávali ho. 27 Ježiš sa obrátil k ženám a povedal: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale radšej plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi, 28 lebo hľa, prichádzajú dni, v ktorých sa bude vravieť: Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali. 29 Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás, a kopcom: Prikryte nás! 30 Veď ak toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým? 31 Spolu s ním viedli na popravu aj dvoch zločincov.