4. Mojžišova 11, 1 Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora. 2 Vtedy ľud volal k Mojžišovi o pomoc. Keď sa Mojžiš pomodlil k Hospodinovi, oheň zhasol. 3 Preto pomenovali to miesto Tabéra, lebo Hospodinov oheň vzplanul proti nim. 4 Ľudu, čo sa poschádzal medzi nich, sa zmocnil veľký hlad. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: Kto nás nasýti mäsom? 5 Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak. 6 Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu. 7 Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici. 8 Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom. 9 Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna. 10 Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. Ani Mojžišovi sa to nepáčilo 11 a vyčítal Hospodinovi: Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím služobníkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všetku ťarchu tohto ľudu? 12 Či som ja splodil všetok tento ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: Nes ho vo svojom náručí, ako dojka nosieva nemluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom. 13 Kde mám vziať mäso pre všetok ľud? Plačú a volajú ku mne: Daj nám mäso! Chceme sa najesť. 14 Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká. 15 Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie.

Skutky 12, 6 V tú noc, keď sa ho Herodes chystal predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, zviazaný dvoma reťazami, a aj predo dvermi boli strážnici, ktorí strážili väzenie. 7 Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: Rýchlo vstaň! Reťaze mu spadli z rúk 8 a anjel mu povedal: Opáš sa a obuj si sandále. Peter to urobil. Anjel mu potom povedal: Prehoď si plášť a poď za mnou! 9 Peter vyšiel teda von a šiel za ním; ani nevedel, že to, čo sa dialo prostredníctvom anjela, je skutočnosť. Domnieval sa, že má videnie. 10 Prešli cez prvú i cez druhú stráž a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou a tam mu anjel zmizol. 11 Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud. 12 S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Tu bolo mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili. 13 Keď zabúchal na dvere brány, vyšla von slúžka menom Rodé a načúvala. 14 Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, len vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. 15 Oni jej povedali: Šalieš? ! No ona tvrdila, že je to tak. Oni však povedali: To je jeho anjel. 16 Peter však neprestával búchať. Keď otvorili, uvideli ho a boli celí bez seba. 17 Dal im rukou znamenie, aby mlčali, a potom im vyrozprával, ako ho Pán vyviedol zo žalára. Napokon dodal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Potom vyšiel von a odobral sa na iné miesto. 18 Keď sa rozvidnilo, medzi vojakmi vypukol nemalý poplach. Nevedeli, čo sa stalo s Petrom. 19 Herodes ho dal hľadať, a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judska do Cézarey a tam zostal.