4. Mojžišova 14, 26 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 27 Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne. 28 Povedz im: Ako žijem — znie výrok Hospodina — naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili. 29 Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne. 30 Ani jeden z vás nevojde do krajiny, pre ktorú som pod prísahou zodvihol svoju ruku, že v nej budete bývať, okrem Káleba, Jefunneovho syna, a Jozuu, Núnovho syna. 31 No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32 Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti. 33 Vaši synovia budú štyridsať rokov pastiermi na púšti. Budú pykať za vašu smilnú nevernosť, kým vaše mŕtvoly zostanú na púšti. 34 Ako ste štyridsať dní skúmali krajinu — rok sa bude počítať za deň — štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste spoznali môj odpor. 35 Ja, Hospodin, som to povedal a tak urobím celej tejto skazenej pospolitosti, ktorá sa vzbúrila proti mne. Na tejto púšti zahynú. 36 Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu, tí, čo po svojom návrate popudili celú pospolitosť, aby reptala, pretože o krajine rozširovali lživé správy 37 a krajinu zlomyseľne ohovárali, náhle zomreli pred Hospodinom. 38 Spomedzi tých, čo išli preskúmať krajinu, zostali nažive len Jozua, syn Núna, a Káleb, syn Jefunnea. 39 Keď Mojžiš oznámil tieto slová všetkým Izraelitom, ľud sa veľmi zarmútil. 40 Včasráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a povedali: Sme tu, vystúpme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin; zhrešili sme. 41 Mojžiš im však povedal: Prečo prestupujete príkaz Hospodina? To sa vám nepodarí! 42 Hospodin nie je medzi vami, preto nevystupujte, aby vás nepriatelia neporazili. 43 Veď tam budú proti vám Amálekovia a Kanaánčania a vy padnete ich mečom. Pretože ste sa odvrátili od Hospodina, Hospodin nebude s vami. 44 Oni sa však napriek tomu odvážili vystúpiť na temeno vrchu. Ani archa Hospodinovej zmluvy, ani Mojžiš sa však z tábora nepohli. 45 Amálekovia a Kanaánčania, ktorí bývali na tom pohorí, zostúpili, bili ich a rozháňali až po Chormu.

Skutky 13, 38 Uvedomte si teda, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40 Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo hovoria Proroci: 41 Vy, čo mnou pohŕdate, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať. 42 Pri odchode ich prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, zmocnila sa ich žiarlivosť a rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46 Pavol a Barnabáš im však hovorili otvorene: Najprv vy ste museli počuť Božie slovo; keďže ho však odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme. 48 Keď to počuli pohania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, ktorí boli určení pre večný život. 49 Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. 50 Židia však poštvali nábožné a počestné ženy i popredných občanov, podnietili prenasledovanie Pavla a Barnabáša a vyhnali ich zo svojho územia. 51 Oni však otriasli prach zo svojich nôh proti nim a odišli do Ikónia. 52 No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.