4. Mojžišova 21,10 Izraeliti šli ďalej a utáborili sa v Obóte. 11 Potom odišli z Obótu a utáborili sa v Ijjé-Abaríme na púšti, ktorá je na východ od Moábska. 12 Odtiaľ odišli a utáborili sa v údolí Zered. 13 Potom pokračovali ďalej a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejčanov. Arnón je totiž hranicou medzi Moábčanmi a Amorejčanmi. 14 Preto sa v Knihe Hospodinových bojov hovorí: Vahéb v Súfe a údolia pri Arnóne, 15 svah údolí, ktorý sa skláňa k osade Ár a opiera sa o hranice Moábska. 16 Odtiaľ tiahli do Beéru. Je to Beér, kde Hospodin povedal Mojžišovi: Zhromaždi ľud a ja im dám vodu! 17 Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vydaj vodu, studňa! Ospevujte ju, 18 studňu, ktorú vykopali kniežatá! Vyhĺbili ju vznešení z ľudu žezlom, svojimi palicami. 19 Z Mattány do Nachalíelu, z Nachalíelu do Bamótu. 20 Z Bamótu do údolia, ktoré je na Moábskych nivách pri vrchole Pisgy, ktorý vyčnieva nad pustatinou.21 Izrael vyslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi s odkazom: 22 Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa, ani do vinice, ani nebudeme piť vodu zo studne. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvojím územím. 23 Síchon však nedovolil prejsť Izraelitom cez svoje územie, ale zhromaždil všetok svoj ľud a vytiahol proti Izraelitom na púšť. Dorazil do Jahacu a bojoval proti nim. 24 Izrael ho však porazil ostrím meča a obsadil jeho územie od Arnóna až po Jabbók, až po Amónčanov, lebo Jázer leží na amónskej hranici. 25 Potom Izrael obsadil všetky tamojšie mestá. Usadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Chešbóne a v jeho osadách. 26 Chešbón bol totiž sídelným mestom amorejského kráľa Síchona, ktorý bojoval proti niekdajšiemu moábskemu kráľovi a vzal mu z rúk celú krajinu až po Arnón. 27 Preto skladatelia riekaniek hovoria: Poďte do Chešbóna! Nech je vystavené a opevnené mesto Síchona. 28 Veď oheň vyšľahol z Chešbóna, plameň z pevnosti Síchona a strávil Ár-Moáb. Spálil arnónske výšiny. 29 Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóša. Tvoji synovia sú utečenci a tvoje dcéry sú v zajatí Síchona, kráľa Amorejčanov. 30 My sme ich však zničili od Chešbóna až po Dibón. Pustošili sme po Nófach, všetko až po Médebu.31 Keď sa Izraeliti usadili v krajine Amorejčanov, 32 Mojžiš vyslal vyzvedačov, aby preskúmali Jázer. Potom Izraeliti obsadili jeho dediny a vyhnali miestnych Amorejčanov. 33 Nato sa obrátili a šli hore bášanskou cestou. Bášanský kráľ Óg vytiahol so všetkým svojím ľudom do Edrei do boja proti nim. 34 Hospodin povedal Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ti ho dal do rúk, všetok jeho ľud i jeho krajinu. Ty s ním však nalož tak, ako si urobil amorejskému kráľovi Síchonovi, ktorý býval v Chešbóne. 35 Porazili ho i jeho synov, ako aj všetok jeho ľud, takže nikto neušiel. Potom obsadili jeho krajinu.

Skutky 16,11 Keď sme sa odplavili z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, nasledujúci deň do Neapolisu 12 a odtiaľ do Filíp, ktoré sú najvýznamnejším mestom tej oblasti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní. 13 V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. 14 Počúvala nás aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol. 15 Len čo sa dala aj so svojím domom pokrstiť, prosila nás: Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a bývajte u mňa. A prinútila nás.16 Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. 17 Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy. 18 Robila tak veľa dní. Pavla to nahnevalo, obrátil sa a povedal tomu duchu: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von! A duch z nej hneď vyšiel. 19 Keď jej páni videli, že tým prišli o zárobok, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť. 20 Predviedli ich pred sudcov a povedali: Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia 21 a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať. 22 Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať. 23 Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. 24 Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného žalára a nohy im zovrel do klady. 25 Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. 26 Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá. 27 Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. 28 Ale Pavol skríkol mocným hlasom: Neubližuj si, veď sme všetci tu! 29 Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa. 30 Keď ich vyviedol von, povedal: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený? 31 A oni mu odpovedali: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom. 32 A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. 33 Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha. 35 Keď sa rozodnilo, sudcovia vyslali ozbrojenú stráž s odkazom: Prepusť tých ľudí. 36 Žalárnik oznámil Pavlovi tieto slová: Sudcovia odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji. 37 Pavol mu však povedal: Napriek tomu, že sme rímski občania, nás verejne a bez súdu zbili a vrhli nás do väzenia, a teraz nás tajne vyháňajú? Tak to teda nie. Nech prídu a nech nás sami vyvedú! 38 Tieto slová ozbrojená stráž ohlásila sudcom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. 39 Prišli, odprosili ich, a keď ich vyviedli, prosili ich, aby odišli z mesta. 40 Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.