4.Mojžišova 21, 10 Izraeliti šli ďalej a utáborili sa v Obóte. 11 Potom odišli z Obótu a utáborili sa v Ijjé-Abaríme na púšti, ktorá je na východ od Moábska. 12 Odtiaľ odišli a utáborili sa v údolí Zered. 13 Potom pokračovali ďalej a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejčanov. Arnón je totiž hranicou medzi Moábčanmi a Amorejčanmi. 14 Preto sa v Knihe Hospodinových bojov hovorí: Vahéb v Súfe a údolia pri Arnóne, 15 svah údolí, ktorý sa skláňa k osade Ár a opiera sa o hranice Moábska. 16 Odtiaľ tiahli do Beéru. Je to Beér, kde Hospodin povedal Mojžišovi: Zhromaždi ľud a ja im dám vodu! 17 Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vydaj vodu, studňa! Ospevujte ju, 18 studňu, ktorú vykopali kniežatá! Vyhĺbili ju vznešení z ľudu žezlom, svojimi palicami. 19 Z Mattány do Nachalíelu, z Nachalíelu do Bamótu. 20 Z Bamótu do údolia, ktoré je na Moábskych nivách pri vrchole Pisgy, ktorý vyčnieva nad pustatinou. 21 Izrael vyslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi s odkazom: 22 Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa, ani do vinice, ani nebudeme piť vodu zo studne. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvojím územím. 23 Síchon však nedovolil prejsť Izraelitom cez svoje územie, ale zhromaždil všetok svoj ľud a vytiahol proti Izraelitom na púšť. Dorazil do Jahacu a bojoval proti nim. 24 Izrael ho však porazil ostrím meča a obsadil jeho územie od Arnóna až po Jabbók, až po Amónčanov, lebo Jázer leží na amónskej hranici. 25 Potom Izrael obsadil všetky tamojšie mestá. Usadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Chešbóne a v jeho osadách. 26 Chešbón bol totiž sídelným mestom amorejského kráľa Síchona, ktorý bojoval proti niekdajšiemu moábskemu kráľovi a vzal mu z rúk celú krajinu až po Arnón. 27 Preto skladatelia riekaniek hovoria: Poďte do Chešbóna! Nech je vystavené a opevnené mesto Síchona. 28 Veď oheň vyšľahol z Chešbóna, plameň z pevnosti Síchona a strávil Ár-Moáb. Spálil arnónske výšiny. 29 Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóša. Tvoji synovia sú utečenci a tvoje dcéry sú v zajatí Síchona, kráľa Amorejčanov. 30 My sme ich však zničili od Chešbóna až po Dibón. Pustošili sme po Nófach, všetko až po Médebu. 31 Keď sa Izraeliti usadili v krajine Amorejčanov, 32 Mojžiš vyslal vyzvedačov, aby preskúmali Jázer. Potom Izraeliti obsadili jeho dediny a vyhnali miestnych Amorejčanov. 33 Nato sa obrátili a šli hore bášanskou cestou. Bášanský kráľ Óg vytiahol so všetkým svojím ľudom do Edrei do boja proti nim. 34 Hospodin povedal Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ti ho dal do rúk, všetok jeho ľud i jeho krajinu. Ty s ním však nalož tak, ako si urobil amorejskému kráľovi Síchonovi, ktorý býval v Chešbóne. 35 Porazili ho i jeho synov, ako aj všetok jeho ľud, takže nikto neušiel. Potom obsadili jeho krajinu.
Skutky 2, 1 Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste. 2 Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. 3 Ukázali sa im ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. 5 V Jeruzaleme sa práve zdržiavali Židia, zbožní ľudia zo všetkých národov pod nebom. 6 Keď zaznel ten zvuk, zbehol sa veľký dav. Boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojou vlastnou rečou. 7 Celí bez seba a v údive si medzi sebou hovorili: Vari nie sú všetci títo, čo hovoria, Galilejčania? 8 Ako je možné, že každý z nás ich počuje hovoriť vo svojej materinskej reči? 9 My Parti, Médi a Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judska a Kapadócie, Pontu a Ázie, 10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a oblasti Líbye okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11 Židia aj prozelyti, Kréťania aj Arabi, my všetci ich počujeme rozprávať o veľkých Božích veciach svojím jazykom. 12 Všetci žasli a v rozpakoch hovorili jeden druhému: Čo to má znamenať? 13 Iní si však robili posmešky a hovorili: Opití sú z mladého vína.
