4. Mojžišová 25, ¹Keď Izrael býval v Šittíme, ľud začal smilniť s Moábčankami, ²ktoré ho pozývali na obetné hostiny na počesť svojich božstiev. Ľud sa zúčastňoval ich obetných hodov a klaňal sa ich bohom. ³Keď sa Izraeliti dostali do služby Baal-Peóra, Hospodinov hnev vzplanul proti nim. ⁴Hospodin povedal Mojžišovi: „Vezmi všetkých predstaviteľov ľudu a pre Hospodina im dolám kosti a vystav ich na slnku, aby sa prudký hnev Hospodina odvrátil od Izraela.“ ⁵Mojžiš teda rozkázal izraelským sudcom: „Nech každý spomedzi svojich mužov zabije tých, čo sa oddali Baal-Peórovi!“⁶Vtom prišiel istý Izraelita a pred očami Mojžiša a celej izraelskej pospolitosti priviedol k svojim bratom Midjánčanku práve vtedy, keď pri vchode do stanu stretávania nariekali. ⁷Keď to videl Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, vstal spomedzi pospolitosti, vzal do rúk kopiju, ⁸vošiel za Izraelitom do ženskej časti stanu a tam ich oboch, Izraelitu i ženu prebodol. Tak bola zastavená pohroma medzi Izraelitmi. ⁹Tých, čo pre túto pohromu zomreli, bolo dvadsaťštyritisíc.¹⁰Hospodin povedal Mojžišovi: ¹¹„Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, odvrátil môj hnev od Izraelitov, keď medzi nimi horlil za mňa, ako ja horlím za nich. Preto som v žiarlivosti nemusel vyhubiť Izraelitov. ¹²Povedz mu teda, že s ním uzatváram zmluvu pokoja. ¹³Podľa tejto zmluvy bude jemu a jeho potomstvu trvalo patriť kňazstvo, pretože horlil za svojho Boha a bude teda vykonávať obrad zmierenia za Izraelitov.“ ¹⁴Izraelita, ktorého zabili spolu s Midjánčankou, sa volal Zimri; bol to syn Salua, kniežaťa z rodu Šimeónovcov. ¹⁵Zabitá Midjánčanka sa volala Kozbi, bola to dcéra Cúrova, ktorý bol popredným mužom istého rodu v Midjánsku.¹⁶Hospodin povedal Mojžišovi: ¹⁷„Obkľúčte Midjánčanov a usmrťte ich! ¹⁸Veď aj oni vás zvierali svojimi úskokmi, keď vás zvádzali Peórom a Kozbi, dcérou midjánskeho kniežaťa, svojou sestrou, ktorú zabili v deň pohromy pre Peóra.“ ¹⁹Po tej pohrome

Rimanom 14, ¹Prijímajte slabého vo viere medzi seba, ale nehádajte sa pre názory. ²Jeden verí, že môže jesť všetko, slabý však je zeleninu. ³Ten, kto je, nech neopovrhuje tým, kto neje, kto však neje, nech neodsudzuje toho, kto je, veď Boh ho prijal. ⁴Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On s vlastným pánom stojí alebo padá. Bude však stáť, lebo Pán ho môže postaviť.