4. Mojžišova 30,  1 Mojžiš povedal Izraelitom všetko tak, ako mu prikázal Hospodin.2 Mojžiš povedal náčelníkom izraelských kmeňov: Toto prikázal Hospodin: 3 Ak muž dá sľub Hospodinovi alebo sa zaprisahá, že vezme na seba záväzok, nech potom nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko tak, ako to sľúbil. 4 Ak dá Hospodinovi sľub žena a vezme na seba záväzok ešte ako dievča v otcovskom dome, 5 a ak otec počuje jej sľub i záväzok, ktorý vzala na seba, no nič na to nepovie, potom všetky jej sľuby i záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. 6 No ak jej v tom otec zabráni v ten istý deň, keď sa o všetkých jej sľuboch a záväzkoch dozvie, nebudú platné a Hospodin jej odpustí, lebo otec s tým nesúhlasil. 7 Ak sa vydá, kým ju ešte viažu prijaté sľuby, alebo ak sa ústne k niečomu nerozvážne zaviazala, 8 no jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, nič proti tomu nenamietne, potom jej sľuby a záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. 9 Ak jej v tom muž ešte v ten deň, keď to počuje, zabráni, zruší jej sľub i to, na čo sa nerozvážne ústne zaviazala, Hospodin jej to odpustí. 10 Každý sľub či záväzok, ktorý vzala na seba vdova alebo prepustená žena, bude platný. 11 Ak žena v dome svojho muža dala sľub alebo sa na niečo zaviazala prísahou, 12 no jej muž to počul, ale mlčal a nijako jej nebránil, všetky sľuby a záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. 13 Ak však jej muž v deň, keď to počul, prejavil nesúhlas, potom čokoľvek vyšlo z jej úst, či už sľub alebo záväzok, ktorý na seba vzala, stráca platnosť. Jej muž to zrušil a Hospodin jej odpustí. 14 Platnosť každého sľubu a každej prísahy, ktorou sa zaviazala k zdržanlivosti, môže muž potvrdiť alebo zrušiť. 15 Keď však jej muž bude pred ňou do budúceho dňa mlčať, všetky jej sľuby alebo záväzky nechá v platnosti, pretože v ten deň, keď sa o tom dopočul, pred ňou mlčal. 16 Keby ich však chcel zrušiť neskôr, ako sa o nich dopočul, potom zodpovednosť za jej vinu musí znášať sám. 17 Toto sú ustanovenia, ktoré Hospodin prikázal Mojžišovi o vzťahu medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho slobodnou dcérou v jeho dome.

Skutky 20, 7 Keď sme sa prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci. 8 V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, svietilo mnoho lámp. 9 Istý mládenec menom Eutychus sedel v obloku a pretože Pavol hovoril dlho, tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, bol mŕtvy. 10 Ale Pavol zišiel dole, hodil sa naňho, objal ho a povedal: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom. 11 Potom sa vrátil hore, lámal a jedol chlieb a dlho, až do svitania, rozprával. Potom odišiel. 12 Chlapca priviedli živého a to ich veľmi potešilo.