4. Mojžišová 30, ²Mojžiš povedal náčelníkom izraelských kmeňov: „Toto prikázal Hospodin: ³‚Ak muž dá sľub Hospodinovi alebo sa zaprisahá, že vezme na seba záväzok, nech potom nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko tak, ako to sľúbil. ⁴Ak dá Hospodinovi sľub žena a vezme na seba záväzok ešte ako dievča v otcovskom dome, ⁵a ak otec počuje jej sľub i záväzok, ktorý vzala na seba, no nič na to nepovie, potom všetky jej sľuby i záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. ⁶No ak jej v tom otec zabráni v ten istý deň, keď sa o všetkých jej sľuboch a záväzkoch dozvie, nebudú platné a Hospodin jej odpustí, lebo otec s tým nesúhlasil. ⁷Ak sa vydá, kým ju ešte viažu prijaté sľuby, alebo ak sa ústne k niečomu nerozvážne zaviazala, ⁸no jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, nič proti tomu nenamietne, potom jej sľuby a záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. ⁹Ak jej v tom muž ešte v ten deň, keď to počuje, zabráni, zruší jej sľub i to, k čomu sa ústne nerozvážne zaviazala, Hospodin jej to odpustí. ¹⁰Každý sľub či záväzok, ktorý vzala na seba vdova alebo prepustená žena, bude platný. ¹¹Ak žena v dome svojho muža dala sľub alebo sa na niečo zaviazala prísahou, ¹²no jej muž to počul, ale mlčal a nijako jej nebránil, všetky sľuby a záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. ¹³Ak však jej muž v deň, keď to počul, prejavil nesúhlas, potom čokoľvek vyšlo z jej úst, sľub alebo záväzok, ktorý na seba vzala, stráca platnosť. Jej muž to zrušil a Hospodin jej odpustí.¹⁴Platnosť každého sľubu a každej prísahy, ktorou sa zaviazala k zdržanlivosti, môže muž potvrdiť alebo zrušiť. ¹⁵Keď však jej muž bude pred ňou do budúceho dňa mlčať, všetky jej sľuby alebo záväzky nechá v platnosti, pretože v ten deň, keď sa o tom dopočul, pred ňou mlčal. ¹⁶Keby ich však chcel zrušiť neskôr, ako sa o nich dopočul, potom zodpovednosť za jej vinu musí znášať sám.‘“¹⁷Toto sú ustanovenia, ktoré Hospodin prikázal Mojžišovi o vzťahu medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho slobodnou dcérou v jeho dome.

Rimanom 15, ¹⁴Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať. ¹⁵Písal som vám však trochu smelšie, lebo som vám chcel znova pripomenúť niektoré veci, a to skrze milosť danú mi od Boha, ¹⁶aby som bol služobníkom Ježiša Krista pre pohanov, aby som ako kňaz slúžil Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou Duchom Svätým. ¹⁷Chválim sa teda v Ježišovi Kristovi tým, čo konám pre Boha. ¹⁸Neodvážil by som sa hovoriť o niečom, čo by Kristus nevykonal skrze mňa k poslušnosti pohanov, slovom a skutkom, ¹⁹v moci znamení a divov, v moci Božieho Ducha, takže od Jeruzalema a okolia až po Ilýriu som naplnil Kristovo evanjelium. ²⁰A tak sa usilujem zvestovať evanjelium nie tam, kde Kristovo meno bolo už známe, aby som nestaval na cudzom základe, ²¹ale ako je napísané:Uvidia tí, ktorým o ňom nebolo nič zvestované,a porozumejú tí, ktorí nepočuli.