4. Mojžišova 32, 1 Rúbenovci a Gádovci mali veľmi početné stáda. Keď uvideli krajinu Jázer a Gileád a zistili, že je to vhodné miesto pre stáda, 2 Gádovci a Rúbenovci prišli k Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi, ako aj ku kniežatám pospolitosti a povedali: 3 Atarót, Dibón, Jázer, Nimrá, Chešbón, Eleále, Sebám, Nebó a Beón, 4 teda krajina, ktorú Hospodin dobyl pred zrakom pospolitosti Izraelitov, je krajina naozaj vhodná pre stáda; a tvoji služobníci majú stáda. 5 Potom povedali: Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech sa táto krajina stane vlastníctvom tvojich služobníkov. Neveď nás cez Jordán. 6 Mojžiš povedal Gádovcom a Rúbenovcom: Vaši bratia majú bojovať a vy chcete zostať tu? 7 Prečo beriete Izraelitom odvahu prejsť do krajiny, ktorú im dal Hospodin? 8 Podobne robili aj vaši otcovia, keď som ich poslal z Kádeš-Barney preskúmať krajinu. 9 Došli až do údolia Eškól, preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin. 10 V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa: 11 Muži, ktorí vyšli z Egypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi, 12 okrem Kenizzeja Káleba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núna, lebo oni sa celkom oddali Hospodinovi. 13 Vtedy sa Hospodin na Izraelitov veľmi rozhneval a štyridsať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré robilo to, čo sa nepáčilo Hospodinovi. 14 Namiesto otcov ste teraz prišli vy, potomstvo hriešnych mužov, aby sa Hospodin na Izraelitov ešte viac rozhneval. 15 Ak sa od neho odvrátite, nechá ich ešte dlhšie na púšti a vy všetok tento ľud privediete do záhuby. 16 Pristúpili k Mojžišovi a povedali: Postavíme len ohrady pre stáda a mestá pre svoje rodiny. 17 Sami sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť v čele Izraelitov, kým ich nedovedieme na ich miesto. Naše deti však zostanú v mestách, opevnených proti obyvateľom tejto krajiny. 18 Do svojich domov sa nevrátime, kým každý Izraelita nedostane svoje dedičné vlastníctvo. 19 Nerobíme si nárok na dedičstvo s nimi za Jordánom, keďže nám pripadá dedičstvo z východnej strany Jordána. 20 Mojžiš im povedal: Ak naozaj dodržíte toto slovo, ak sa pred Hospodinom vyzbrojíte do boja 21 a všetci vyzbrojení prejdete pred Hospodinom cez Jordán, keď Hospodin vyženie spred seba svojich nepriateľov, 22 ak bude krajina pred Hospodinom podmanená, len potom sa vrátite a pred Hospodinom a Izraelom budete bez viny. Potom bude táto krajina vaším vlastníctvom pred Hospodinom. 23 No ak to neurobíte, prehrešíte sa proti Hospodinovi. Vedzte, že váš hriech vás zastihne. 24 Stavajte si teda mestá pre svoje deti a ohrady pre svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili. 25 Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: Pane, tvoji sluhovia urobia, ako rozkážeš. 26 Naše deti, ženy, stáda i všetok dobytok zostanú tu, v gileádskych mestách, 27 ale všetci tvoji služobníci prejdú vyzbrojení pred Hospodinom do boja, ako káže náš pán. 28 Potom dal Mojžiš rozkaz kňazovi Eleazárovi, Jozuovi, synovi Núna, a náčelníkom otcovských rodov v kmeňoch Izraelitov. 29 Povedal im: Ak všetci Gádovci a Rúbenovci vyzbrojení pred Hospodinom do boja prekročia Jordán a keď si podmaníte krajinu, potom im odovzdáte územie Gileádu do dedičného vlastníctva. 30 No ak ozbrojenci nepôjdu s vami do boja, potom nech dostanú vlastníctvo medzi vami v Kanaáne. 31 Gádovci a Rúbenovci odpovedali: Urobíme, ako Hospodin prikázal tvojim služobníkom. 32 Vyzbrojení prejdeme pred Hospodinom do Kanaánu, aby nám zostalo dedičné vlastníctvo za Jordánom. 33 Mojžiš teda kráľovstvo amorejského kráľa Síchona, kráľovstvo bášanského kráľa Óga, celú tú krajinu s jej mestami i územím okolo nich dal Gádovcom, Rúbenovcom a polovici kmeňa Jozefovho syna Menaššeho. 34 Potom Gádovci znova vystavili Dibón, Atarót, Aróer, 35 Atarót-Šófan, Jázer, Jogbehu, 36 Bét-Nimru a Bét-Háran, opevnené mestá a ohrady pre ovce. 37 Rúbenovci znova postavili Chešbón, Eleále, Kirjatajim, 38 Nebó a Baál-Meón, ich mená boli zmenené, a Sibmu. Mestám, ktoré postavili, dali totiž nové mená. 39 Synovia Makíra, syna Menaššeho, tiahli do Gileádu, podmanili si ho a vyhnali Amorejčanov, ktorí tam bývali. 40 Mojžiš pridelil Gileád Menaššeho synovi Makírovi a ten sa tam usadil. 41 Aj Jaír, syn Menaššeho, vytiahol do boja, obsadil ich stanové dediny a nazval ich Jaírove dediny. 42 Aj Nóbach vytiahol, obsadil Kenát a jeho dediny a pomenoval ich podľa svojho mena Nóbach.
1. Petrov 3, 8 Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. 9 Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. 10 Veďkto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí, 11 nech sa odvráti od zlého a koná dobro, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. 12 Veď Pánove oči hľadia na spravodlivých, jeho uši načúvajú ich prosbám, ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zle. 13 Ktože vám uškodí, ak budete horliť za dobro? 14 Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Nemajte z nich strach a neľakajte sa, 15 a Kristus, Pán, nech je svätý vo vašich srdciach. Buďte vždy pripravení dať odpoveď každému, kto vás žiada o zdôvodnenie nádeje, ktorá je vo vás, 16 ale robte to v tichosti, s bázňou a dobrým svedomím, aby tí, čo znevažujú váš dobrý spôsob života v Kristovi, boli zahanbení v tom, z čoho vás ohovárajú. 17 Je totiž lepšie trpieť za to, že robíte dobre, ak to azda bude Božia vôľa, než trpieť preto, že robíte zle.
