4. Mojžišová 32, ¹Rúbenovci a Gádovci mali veľmi početné stáda. Keď uvideli krajinu Jazér a Gileád a zistili, že je to vhodné miesto pre stáda, ²Gádovci a Rúbenovci prišli k Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi, ako aj ku kniežatám pospolitosti a povedali: ³„Atarót, Dibón, Jazér, Nimra, Chešbón, Elale, Sebám, Nebó a Beón, ⁴teda krajina, ktorú Hospodin dobyl pred zrakom pospolitosti Izraelitov, je krajina naozaj vhodná pre stáda; a tvoji služobníci majú stáda.“ ⁵Potom povedali: „Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech sa táto krajina stane vlastníctvom tvojich služobníkov. Neveď nás cez Jordán!“⁶Mojžiš povedal Gádovcom a Rúbenovcom: „Vaši bratia majú bojovať a vy chcete zostať tu?! ⁷Prečo beriete Izraelitom odvahu prejsť do krajiny, ktorú im dal Hospodin? ⁸Podobne robili aj vaši otcovia, keď som ich poslal z Kadéš-Barnéy preskúmať krajinu. ⁹Došli až do údolia Eškól, preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin. ¹⁰V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa: ¹¹‚Muži, ktorí vyšli z Egypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi, ¹²okrem Kenizzejca Kaléba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núna, lebo oni sa celkom oddali Hospodinovi.‘ ¹³Vtedy sa Hospodin na Izraelitov veľmi rozhneval a štyridsať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré robilo to, čo sa nepáčilo Hospodinovi. ¹⁴Namiesto otcov ste teraz prišli vy, plemeno hriešnych mužov, aby sa Hospodin na Izraelitov ešte viac rozhneval. ¹⁵Ak sa od neho odvrátite, nechá ich ešte dlhšie na púšti a vy všetok tento ľud privediete do záhuby.“¹⁶Pristúpili k Mojžišovi a povedali: „Postavíme len ohrady pre stáda a mestá pre svoje rodiny. ¹⁷Sami sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť v čele Izraelitov, kým ich nedovedieme na ich miesto. Naše deti však zostanú v mestách, opevnených proti obyvateľom tejto krajiny. ¹⁸Do svojich domov sa nevrátime, kým každý Izraelita nedostane svoje dedičné vlastníctvo. ¹⁹Nerobíme si nárok na dedičstvo s nimi za Jordánom, keďže nám pripadá dedičstvo z východnej strany Jordánu.“ ²⁰Mojžiš im povedal: „Ak naozaj dodržíte toto slovo, ak sa pred Hospodinom vyzbrojíte do boja ²¹a všetci vyzbrojení prejdete pred Hospodinom cez Jordán, keď Hospodin vyženie spred seba svojich nepriateľov, ²²ak bude krajina pred Hospodinom podmanená, len potom sa vrátite a pred Hospodinom a Izraelom budete bez viny. Potom bude táto krajina vaším vlastníctvom pred Hospodinom. ²³No ak to neurobíte, prehrešíte sa proti Hospodinovi. Vedzte, že váš hriech vás zastihne. ²⁴Stavajte si teda mestá pre svoje deti a ohrady pre svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili.“²⁵Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: „Pane, tvoji sluhovia urobia, ako rozkážeš. ²⁶Naše deti, ženy, stáda i všetok dobytok zostanú tu, v gileádskych mestách, ²⁷ale všetci tvoji služobníci prejdú vyzbrojení pred Hospodinom do boja, ako káže náš pán.“²⁸Potom dal Mojžiš rozkaz kňazovi Eleazárovi, Jozuovi, synovi Núna, a náčelníkom otcovských rodov v kmeňoch Izraelitov. ²⁹Povedal im: „Ak všetci Gádovci a Rúbenovci vyzbrojení pred Hospodinom do boja prekročia Jordán a keď si podmaníte krajinu, potom im odovzdáte územie Gileádu do dedičného vlastníctva. ³⁰No ak ozbrojenci nepôjdu s vami do boja, potom nech dostanú vlastníctvo medzi vami v Kanaáne.“ ³¹Gádovci a Rúbenovci odpovedali: „Urobíme, ako Hospodin prikázal tvojim služobníkom. ³²Vyzbrojení prejdeme pred Hospodinom do Kanaánu, aby nám zostalo dedičné vlastníctvo za Jordánom.“ ³³Mojžiš teda kráľovstvo amorejského kráľa Sichóna, kráľovstvo bášanského kráľa Óga, celú tú krajinu s jej mestami i územím okolo nich dal Gádovcom, Rúbenovcom a polovici kmeňa Jozefovho syna Menaššeho.³⁴Potom Gádovci znova vystavali Dibón, Atarót, Aroér, ³⁵Atarót-Šofán, Jazér, Jogbohu, ³⁶Bét-Nimru a Bét-Harán, opevnené mestá a ohrady pre ovce. ³⁷Rúbenovci znova postavili Chešbón, Elale, Kirjatajim, ³⁸Nebó a Baal-Meón — ich mená boli zmenené — a Sibmu. Mestám, ktoré postavili, dali totiž nové mená.³⁹Synovia Machíra, syna Menaššeho, tiahli do Gileádu, podmanili si ho a vyhnali Amorejčanov, ktorí tam bývali. ⁴⁰Mojžiš pridelil Gileád Menaššeho synovi Machírovi a ten sa tam usadil. ⁴¹Aj Jaír, syn Menaššeho, vytiahol do boja, obsadil ich stanové dediny a nazval ich Chavvót-Jaír. ⁴²Aj Nobach vytiahol, obsadil Kenát a jeho dediny a pomenoval ich podľa svojho mena Nobach.

Rimanom 16, ¹Odporúčam vám našu sestru Fébu, ktorá je aj diakonkou cirkvi v Kenchreách, ²aby ste ju prijali v Pánovi, ako je hodné svätých, a aby ste jej pomáhali v každej veci, v ktorej by vás potrebovala; veď ona bola pomocníčkou mnohým, i mne samému. ³Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Ježišovi Kristovi. ⁴Oni pre môj život nastavili vlastný krk. Vďačný som im nielen ja, ale aj všetky cirkvi z pohanov. ⁵Pozdravujte aj cirkev v ich dome. Pozdravujte aj môjho milovaného Epaineta, ktorý je prvotinou provincie Ázie pre Krista. ⁶Pozdravujte Máriu, ktorá pre vás mnoho a namáhavo pracovala. ⁷Pozdravte Andronika a Júnia, mojich krajanov a spoluväzňov, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou uverili v Krista. ⁸Pozdravujte Ampliata, môjho milovaného v Pánovi. ⁹Pozdravujte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristovi, a môjho milovaného Stachysa. ¹⁰Pozdravujte Apella, ktorý sa osvedčil v Kristovi. Pozdravujte tých, čo sú u Aristobula. ¹¹Pozdravujte môjho krajana Herodióna. Pozdravujte tých, čo sú u Narkisa, ktorí sa priznávajú k Pánovi. ¹²Pozdravujte Tryfainu a Tryfósu, ktoré namáhavo pracujú pre Pána. Pozdravujte milovanú Persidu, ktorá sa veľa a ťažko napracovala v Pánovi. ¹³Pozdravujte Rúfusa, vyvoleného v Pánovi, a jeho matku, ktorá je aj mojou matkou. ¹⁴Pozdravujte Asynkrita, Flegóna, Hermesa, Patrobasa, Hermasa a bratov, ktorí sú s nimi. ¹⁵Pozdravujte Filológa a Júliu, Nerea a jeho sestru, Olympa a všetkých svätých, ktorí sú s nimi. ¹⁶Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky Kristove cirkvi.