4. Mojžišova 35, 1 Hospodin na Moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu povedal Mojžišovi: 2 Prikáž Izraelitom, aby Léviovcom dali zo svojho dedičného vlastníctva mestá na bývanie spolu s okolitými pastvinami. 3 Mestá budú mať na bývanie a ich pastviny budú mať pre svoj dobytok, pre stáda a pre ostatné zvieratá. 4 Mestské pastviny okolo múru, ktoré dáte Léviovcom, budú siahať do vzdialenosti tisíc lakťov. 5 Von z mesta na východnej strane namerajte dvetisíc lakťov, na južnej strane dvetisíc lakťov, na západnej strane dvetisíc lakťov, na severnej strane dvetisíc lakťov, takže mesto bude uprostred. To budú mať za pastviny pri mestách. 6 No z miest, ktoré dáte Léviovcom, šesť bude útočiskových. Tie určíte nato, aby v nich mohol nájsť útočisko vrah. Okrem toho im dáte ďalších štyridsaťdva miest. 7 Všetkých miest, ktoré dostanú Léviovci, bude štyridsaťosem miest s príslušnými pastvinami. 8 Keď budete dávať mestá z vlastníctva Izraelitov, z väčšieho územia dáte viac miest, z menšieho ich dáte menej. Každý dá Léviovcom zo svojich miest podľa veľkosti svojho vlastníctva.
Skutky 21, 27 Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky 28 a kričali: Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil. 29 V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu. 30 Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány. 31 Už-už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok. 32 Veliteľ si okamžite vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. 33 Veliteľ k nemu pristúpil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal. 34 Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti. 35 Keď Pavol prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť. 36 Hrnulo sa totiž za ním množstvo ľudí, ktorí kričali: Preč s ním! 37 Vo chvíli, keď ho vovádzali do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: Môžem ti niečo povedať? Veliteľ sa spýtal: Vieš po grécky? 38 Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred niekoľkými dňami vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc ozbrojených vzbúrencov? 39 Pavol odpovedal: Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan z nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu. 40 Keď mu to veliteľ dovolil, Pavol sa postavil na schody a dal rukou znamenie. Keď sa rozhostilo hlboké ticho, prehovoril po hebrejsky:
