4. Mojžišova 36, 1 Vtedy predstúpili náčelníci rodov z rodov synov Gileáda, syna Makíra, syna Menaššeho z rodov Jozefovcov a zhovárali sa s Mojžišom i s poprednými predstaviteľmi izraelských kmeňov. 2 Povedali: Hospodin prikázal nášmu pánovi, aby lósom rozdelil Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva a náš pán dostal príkaz od Hospodina, aby dedičstvo nášho brata Celofcháda pridelil jeho dcéram. 3 Ak by sa však stali manželkami niektorého z príslušníkov iných izraelských kmeňov, naše otcovské dedičstvo by sa zmenšilo o ich dedičstvo a pripojilo by sa k dedičstvu toho pokolenia, ku ktorému by patrili. Takto by nám ubudlo z vlastníctva, ktoré nám bolo lósom pridelené. 4 Keď budú Izraeliti sláviť jubilejný rok, ich dedičstvo by sa pripojilo k dedičstvu toho kmeňa, ku ktorému budú patriť. Tým by sa dedičstvo nášho otcovského kmeňa zmenšilo o ich dedičstvo. 5 Mojžiš teda na príkaz Hospodina nariadil Izraelitom: Jozefov kmeň má pravdu. 6 O dcérach Celofchádových Hospodin prikázal toto: Ak sa vydajú za muža, ktorý sa im zapáči, musí to byť príslušník ich otcovského kmeňa. 7 Dedičné vlastníctvo Izraelitov nesmie prechádzať z jedného kmeňa na druhý, ale každý z Izraelitov sa má pridŕžať vlastníctva svojho otcovského kmeňa. 8 Preto každá dcéra, ktorá má dediť vlastníctvo v niektorom z izraelských pokolení, má sa vydať za niekoho z rodu svojho otcovského kmeňa, aby všetci Izraeliti dedili vlastníctvo svojho otca. 9 Tak nebude prechádzať vlastníctvo z jedného kmeňa na druhý, ale všetky izraelské kmene sa budú pridŕžať svojho dedičného vlastníctva. 10 Celofchádove dcéry urobili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 11 Celofchádove dcéry, Machla, Tirca, Chogla, Milka a Nóa sa stali manželkami synov svojich strýcov. 12 Stali sa manželkami mužov z rodu synov Menaššeho, syna Jozefa, a ich dedičné vlastníctvo zostalo kmeňu ich otcovského rodu. 13 Toto sú príkazy a právne ustanovenia, ktoré dal Hospodin Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na Moábskych stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu.
Skutky 22, 22 Počúvali ho, kým nepovedal tieto slová. Ale potom začali silným hlasom kričať: Preč s takýmto zo sveta! Nemá právo, aby žil! 23 Kričali, strhávali zo seba šaty a vyhadzovali prach do vzduchu. 24 Veliteľ rozkázal odviesť Pavla do pevnosti a prikázal ho bičovať a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo na neho tak kričia. 25 Keď ho vytiahli na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, ktorý tam stál: Smiete bičovať rímskeho občana, a to ešte bez súdu? 26 Keď to stotník počul, šiel za veliteľom, hlásil mu to a povedal: Čo to chceš urobiť? Veď ten človek je rímsky občan! 27 Veliteľ teda prišiel za ním a povedal mu: Povedz mi, ty si rímsky občan? On odpovedal: Áno. 28 Nato veliteľ povedal: Mňa stálo veľa peňazí získať toto občianstvo. No Pavol povedal: Ale ja som sa ako taký už narodil. 29 Ihneď od neho odstúpili tí, čo sa chystali vypočúvať ho. A keď sa veliteľ dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal sputnať, dostal strach.
30 Keďže veliteľ chcel presne vedieť, z čoho Židia Pavla obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, prikázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.
