5. Mojžišova 19, 1 Keď Hospodin, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti dáva, a ty si ich podmaníš a budeš bývať v ich mestách a domoch, 2 oddeľ tri mestá uprostred krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju obsadil. 3 Uprav k nim cesty a na tri diely rozdeľ územie svojej krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, aby ta mohol ujsť každý, kto niekoho zabije. 4 Tak to bude s tým, kto niekoho zabije. Keď ta utečie, môže zostať nažive, ak svojho blížneho zabil neúmyselne a predtým ho nemal v nenávisti. 5 Keď niekto vyjde so svojím blížnym do lesa rúbať drevo a sekerou sa zaženie, aby zoťal strom, pričom mu z poriska odletí železo, ktoré priateľa zasiahne a smrteľne zraní, taký nech utečie do jedného z týchto miest a zostane nažive. 6 Vykonávateľ krvnej pomsty by v návale hnevu prenasledoval vraha a keby cesta bola veľmi dlhá, dostihol by ho a zabil. Vrah si však smrť nezaslúžil, lebo zabitého predtým nemal v nenávisti. 7 Preto ti prikazujem: Oddeľ tri mestá! 8 Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako pod prísahou sľúbil otcom, a dá ti celú krajinu, o ktorej povedal, že im ju dá, 9 zachovaj každý príkaz, ktorý ti dnes dávam: aby si miloval Hospodina, svojho Boha, a chodil po jeho cestách po všetky dni. Pridaj teda k tým trom mestám ešte ďalšie tri. 10 V tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, nech sa neprelieva nevinná krv, aby si za ňu neniesol vinu. 11 Keby niekto nenávidel svojho blížneho, striehol naňho, napadol by ho a udrel tak, že blížny by zomrel, a jeho vrah by potom do niektorého z týchto miest ušiel, 12 nech pošlú po neho starší mesta, nech ho odtiaľ vezmú a vydajú do rúk vykonávateľa krvnej pomsty, aby zomrel. 13 Nech sa nad ním tvoje oko nezľutuje. Tým sa odstráni preliatie nevinnej krvi z Izraela a budeš sa mať dobre. 14 Neposuň medzu svojho blížneho, ktorou predkovia určili tvoje dedičné vlastníctvo, čo dostaneš v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju obsadil. 15 Jediný svedok nestačí usvedčiť niekoho z nejakej viny či nejakého hriechu, ktorého sa mohol dopustiť. Súdny výrok bude platný len na základe výpovedí dvoch alebo troch svedkov. 16 Ak proti niekomu povstane falošný svedok, aby ho obvinil z odpadlíctva, 17 nech sa sporné strany postavia pred Hospodina, pred kňazov a sudcov, ktorí vtedy budú v službe. 18 Potom sudcovia dôkladne preskúmajú prípad. Ak svedok falošne vypovedal proti svojmu bratovi, 19 urobte s ním to, čo hodlal urobiť on svojmu bratovi. Tým odstrániš zlo zo svojho stredu. 20 Ostatní sa to dopočujú, budú sa báť a už nedopustia, aby sa také zlo medzi vami opakovalo. 21 Tvoje oko nech sa nezľutuje. Život za život, oko za oko, zub za zub, ruka za ruku a noha za nohu.

Marek 5, 21 Keď sa Ježiš opäť preplavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila! 24 Ježiš s ním odišiel. 25 Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neosožilo, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu, 28 lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená! 29 Krvácanie sa hneď zastavilo, takže na tele pocítila, že z neduhu je vyliečená. 30 Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha? 31 Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol? 32 Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu. 34 On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia. 35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa? 36 Keď Ježiš začul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.