5 Mojžišova 24,1 Ak si muž vezme ženu za manželku a potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju z domu preč. 2 Ona vyjde z jeho domu, odíde a vydá sa za iného muža. 3 Ak sa však znepáči aj druhému mužovi, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju preč z domu. Ak jej druhý muž, ktorý si ju vzal za ženu, zomrie, 4 potom si ju prvý muž, ktorý ju poslal preč, nesmie znova vziať za ženu, lebo je poškvrnená. To by bola ohavnosť pred Hospodinom. Neuvaľ hriech na krajinu, ktorú ti do dedičstva dáva Hospodin, tvoj Boh.5 Muž ako novomanžel nemusí ísť na vojnu a bude oslobodený od akejkoľvek verejnej povinnosti. Jeden rok zostane doma, aby sa mohol tešiť so svojou ženou, ktorú si vzal.6 Nikto nesmie vziať do zálohu ani spodný, ani vrchný kameň ručného mlyna, lebo tým by bral do zálohu sám život. 7 Ak sa zistí, že niekto uniesol niektorého zo svojich bratov Izraelitov, že s ním zaobchádzal ako s otrokom a predal ho, únosca nech zomrie. Tak odstrániš zlo spomedzi seba.8 V prípade malomocenstva dbaj, aby si veľmi pozorne zachovával všetko, o čom vás poučia léviovskí kňazi. Starostlivo dodržiavajte všetko, čo som im prikázal. 9 Pamätaj, čo urobil Hospodin, tvoj Boh, Mirjam, keď ste vychádzali z Egypta.10 Keď svojmu blížnemu niečo požičiaš, nechoď do jeho domu vymáhať záloh. 11 Zostaň vonku a muž, ktorému si niečo požičal, ti vynesie záloh von. 12 Ak je ten muž chudobný, nenecháš si cez noc jeho záloh. 13 Pri západe slnka mu jeho záloh vráť, aby si mohol ľahnúť vo svojom plášti a dobrorečil ti. To bude tvoja spravodlivosť pred Hospodinom, tvojím Bohom.14 Neutláčaj chudobného a núdzneho, nádenníka, či je to brat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajine a podlieha súdu v tvojich bránach. 15 Mzdu mu vyplať ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je núdzny a jeho život závisí od nej, aby nevolal proti tebe k Hospodinovi a tak neostal na tebe hriech. 16 Nech netrestajú otcov smrťou pre synov a ani synov nech netrestajú smrťou pre otcov. Nech je každý usmrtený za vlastný hriech!17 Neprekrúcaj právo cudzinca ani siroty a od vdovy neber šaty do zálohu! 18 Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa odtiaľ vykúpil Hospodin, tvoj Boh. Preto ti prikazujem, aby si to dodržiaval.19 Keď budeš žať obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevracaj sa poň. Nech zostane cudzincovi, sirote alebo vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk.20 Pri zbere olív nestriasaj po sebe konáre, nech niečo zostane cudzincovi, sirote a vdove. 21 Pri oberačke hrozna vo svojej vinici nepaberkuj za sebou, nech zostane niečo cudzincovi, sirote a vdove. 22 Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte. Preto ti prikazujem, aby si to dodržiaval
Lukáš 8,40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, pretože ho všetci očakávali.41 Tu prišiel muž menom Jairos, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby vošiel do jeho domu. 42Umierala jeho jediná, dvanásťročná dcéra. Ako šiel, ľudia sa naňho tlačili. 43 Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale vyliečiť ju nevedel ani jeden. 44Odzadu pristúpila k Ježišovi, dotkla sa obruby jeho rúcha a krvácanie sa ihneď zastavilo. 45 Ježiš sa pýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď sa nikto nepriznával, Peter povedal: „Učiteľ, to ľudia sa tisnú na teba a tlačia ťa.“ 46 Ale Ježiš povedal: „Voľakto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ 47 Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla pred ním a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. 48 Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“49 Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj už učiteľa!“ 50 Keď to Ježiš počul, povedal: „Neboj sa! Len ver a bude zachránená.“ 51 Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, ako aj otcovi a matke dievčaťa. 52 Všetci plakali a kvílili nad ňou. Ježiš však povedal: „Neplačte! Neumrela, ale spí.“ 53 No oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrela. 54 Chytil ju za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ 55 Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš prikázal, aby jej dali jesť. 56 Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. On im však rozkázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.
