5 Mojžišova 32, ¹ „Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst!² Nech moje poúčanie padá ako dážď, nech moja reč kvapká ako rosa, ako tichý dážď na mladú trávu, ako kvapky na sviežu zeleň.³ Ja hlásam meno Hospodina, velebte nášho Boha!⁴ On je Skala, jeho dielo je dokonalé, všetky jeho cesty sú správne. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy.⁵ Odvrátili sa od neho synovia nezdarní, pokolenie nestále a zvrátené.⁶ Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry?! Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje.⁷ Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti, svojich starcov a povedia ti,⁸ kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo, kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom a Izraelitom podľa ich počtu.⁹ Podielom Hospodina je jeho ľud, Jákob je jeho najdrahším dedičstvom.¹⁰ Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka.¹¹ Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach,¹² tak aj Hospodin sám viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh.¹³ Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala,¹⁴ kravské maslo, ovčie a kozie mlieko spolu s tukom jahniat, bášanských baranov a capov. Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom, pil vzácne víno, šťavu hrozna.¹⁵ Stučnel Ješurún a zbujnel, vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel. Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, potupil Skalu svojej spásy.¹⁶ Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili.¹⁷ Obetovali démonom, čo nie sú Boh, bohom, ktorých nepoznali, bohom, ktorí nedávno povstali, ktorých sa vaši otcovia nebáli.¹⁸ Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil.¹⁹ Hospodin to videl a s hnevom pohrdol svojimi synmi a dcérami.²⁰ Povedal: ‚Skryjem si tvár pred nimi; uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátené pokolenie, synovia, v ktorých niet vernosti.²¹ Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi ničotnými modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom.²² Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín podsvetia, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov.²³ Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich,²⁴ budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed.²⁵ Vonku ich meč pripraví o deti, hrôza ich zachváti v príbytkoch, mládenca i pannu, dojča i šedivého starca.‘

Lukáš 10, ¹⁷ Sedemdesiati dvaja sa vrátili a s radosťou hovorili: „Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj démoni!“ ¹⁸ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. ¹⁹ Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i nad všetkou mocou nepriateľa. Nič vám neuškodí. ²⁰ No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.“