Daniel 10, 1 V treťom roku vlády perzského kráľa Kýra bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý sa volal Béltšaccar. Bolo to pravdivé, ale ťažké slovo. To slovo i výklad prijal v tomto videní. 2 V tých dňoch som ja, Daniel, trúchlil tri týždne. 3 Nejedol som chutný pokrm, ani mäso a víno sa mi nedostalo do úst. Vôbec som sa nepomazal olejom, až kým neprešli tri týždne. 4 Dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca som bol na brehu veľkej rieky Tigris. 5 Keď som zodvihol zrak, videl som nejakého muža oblečeného do ľanového odevu s pásom zo zlata z Úfazu na bedrách. 6 Jeho telo bolo ako chryzolit a jeho tvár bola podobná blesku. Jeho oči boli ako plamene ohňa, jeho ramená a nohy ako lesk bronzu a jeho hlas ako hrmenie. 7 Len ja sám, Daniel, som mal to videnie. Muži, ktorí boli so mnou, ho nevideli, ale prepadla ich veľká hrôza a dali sa na útek do úkrytu. 8 Zostal som teda sám a sledoval som to veľké videnie. Neostala však vo mne sila. Môj dôstojný výzor sa zmenil na nepoznanie a sila ma celkom opustila. 9 Vtom som počul jeho hlas. Vzápätí som v bezvedomí padol tvárou na zem. 10 Tu sa ma dotkla ruka, zatriasla mnou, takže som sa zdvihol na kolená a dlane. 11 Povedal mi: Daniel, vzácny muž, venuj pozornosť slovám, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, pretože teraz som poslaný za tebou. Kým mi to hovoril, s chvením som sa postavil. 12 Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si sa rozhodol porozumieť a pokoriť sa pred svojím Bohom, tvoje slová boli vypočuté a ja som kvôli tomu prišiel. 13 Knieža perzského kráľovstva sa však stavalo proti mne dvadsaťjeden dní. Ale Míchael, jeden z najvyšších ochrancov, mi prišiel na pomoc. Zanechal som ho tam s kniežaťom perzského kráľovstva 14 a prišiel som, aby som ťa poučil o tom, čo sa má stať tvojmu ľudu v budúcich dňoch, lebo je to videnie, ktoré sa vzťahuje na tieto dni. 15 Kým mi tieto slová hovoril, sklonil som sa po zem a onemel som. 16 Vtom sa mi niekto ako ľudská bytosť dotkol pier a otvoril mi ústa, takže som prehovoril k tomu, čo stál predo mnou: Pán môj, pri tom videní sa ma zmocnili kŕče a neudržal som si silu. 17 Ako by mohol služobník môjho pána hovoriť teraz s mojím pánom? Od toho času ma opustila sila, ba ani dych vo mne nezostal. 18 Opäť sa ma dotkol ten, čo vyzeral ako človek, a dodal mi silu. 19 Povedal: Neboj sa, vzácny človeče! Pokoj s tebou! Vzchop sa! Buď pevný! Keď takto ku mne hovoril, vzchopil som sa a povedal som: Hovor, pán môj, lebo si ma posilnil. 20 Spýtal sa: Vieš, prečo som prišiel za tebou? Ale teraz sa vrátim, aby som bojoval s perzským kniežaťom. Ja odchádzam, ale práve prichádza grécke knieža. 21 Oznámim ti však, čo je napísané v Knihe pravdy: Okrem vášho ochrancu Míchaela niet nikoho, kto by ma vedel posilňovať proti týmto.11, 1 V prvom roku médskeho Dária som stál pri ňom, aby som mu pomáhal a ochraňoval ho.

Lukáš 5,27 Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: Poď za mnou! 28 Lévi tam nechal všetko, vstal a šiel za ním. 29 Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. 30 Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi? 31 Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32 Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.