Druhá kniha kroník 1, ¹⁸Šalamún sa rozhodol postaviť na počesť mena Hospodina chrám a sebe kráľovský palác. ¹Šalamún vyčlenil sedemdesiattisíc nosičov nákladov, osemdesiattisíc kamenárskych robotníkov v pohorí a nad nimi tritisícšesťsto dozorcov. ²Šalamún odkázal týrskemu kráľovi Chirámovi: „Zachovaj sa podobne ako v prípade môjho otca Dávida, keď si mu poslal cédre na stavbu jeho sídelného paláca. ³Chcem totiž postaviť dom menu Hospodina, svojho Boha, zasvätiť mu ho, aby sa pred ním zapaľovalo voňavé kadidlo, neprestajne predkladali chleby a prinášali spaľované obety: ráno i večer, cez soboty, na novmesiace a na slávnosti Hospodina, nášho Boha. To je pre Izrael trvalo záväzné. ⁴Dom, ktorý chcem postaviť, má byť veľkolepý, lebo náš Boh prevyšuje všetky božstvá. ⁵Kto je však schopný postaviť mu dom? Veď samy nebesia, ba ani najvyššie nebo ho neobsiahnu. Ako by som mu mohol postaviť dom čo i len na zapaľovanie kadidla pred ním? ⁶Pošli mi teraz nejakého umelca, ktorý sa vyzná v práci so zlatom, striebrom, bronzom, železom, s červeným purpurom, karmazínom a fialovým purpurom. Vyhotovil by rezby v spolupráci s umelcami, ktorých mám v Judsku a v Jeruzaleme, ktorých objednal môj otec Dávid. ⁷Pošli mi z Libanonu cédrové, cyprusové a algumové brvná, lebo viem, že sa tvoji sluhovia vyznajú v stínaní libanonských stromov. Moji sluhovia budú pri tom s tvojimi, ⁸aby mi prichystali dostatok dreva, lebo dom, ktorý chcem postaviť, má byť veľkolepý a nádherný. ⁹Tvojim sluhom, rubačom, čo budú stínať stromy, dodám na stravu dvadsaťtisíc kórov pšenice, dvadsaťtisíc kórov jačmeňa, dvadsaťtisíc batov vína a dvadsaťtisíc batov oleja.“

List Hebrejom 11, ¹Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme, ²lebo pre ňu získali predkovia dobré svedectvo.³Vo viere chápeme, že Božie slovo stvárnilo svet tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné.