Druhá kniha kroník 16,
1V tridsiatom šiestom roku Asovej vlády vytiahol izraelský kráľ Baša proti Judsku. Opevnil Rámu, aby znemožnil judskému kráľovi každý vojenský pohyb. 2Asa vybral z pokladníc Hospodinovho domu a kráľovského paláca striebro i zlato a poslal to sýrskemu kráľovi Ben-Hadadovi, sídliacemu v Damasku, s odkazom: 3„Máme medzi sebou zmluvu, ako ju mali i naši otcovia. Tu ti posielam striebro a zlato. Zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bašom, aby odtiahol odo mňa.“ 4Ben-Hadad vyhovel kráľovi Asovi a vypravil veliteľov svojho vojska proti izraelským mestám. Tí dobyli Ijón, Dán, Abél-Majim a všetky zásobovacie mestá Naftaliho. 5Keď sa to dopočul Baša, prestal opevňovať Rámu a svoju prácu zastavil. 6Nato kráľ Asa pojal všetkých Júdovcov a poodnášali z Rámy kamene i brvná, ktoré používal Baša a vybudoval z toho Gebu a Micpu.7Vtedy prišiel k judskému kráľovi Asovi videc Chanani. Povedal mu: „Pretože si sa spoľahol na sýrskeho kráľa, a nie na Hospodina, svojho Boha, uniklo ti jeho vojsko z rúk. 8Nemali Kúšijci a Líbyjčania mohutné vojsko s množstvom vozov a jazdcov? Keď si sa spoľahol na Hospodina, vydal ti ich do moci. 9Lebo oči Hospodina pozorujú celú zem, aby posilnil tých, čo sú mu srdcom plne oddaní. Nerozvážne si v tom postupoval, lebo odteraz budeš musieť bojovať.“ 10Asa sa nahneval na vidca a uvrhol ho do žalára do klady. Veľmi ho to rozzúrilo. V tom čase utláčal Asa niektorých ľudí.11Staršie i novšie Asove deje sú zapísané v Knihe judských a izraelských kráľov. 12V tridsiatom deviatom roku svojej vlády Asa vážne ochorel na nohy. No ani vo svojej chorobe nehľadal pomoc u Hospodina, ale u lekárov. 13Asa sa uložil k svojim predkom. Zomrel v štyridsiatom prvom roku svojej vlády. 14Pochovali ho v jeho hrobe, ktorý si vytesal v Dávidovom meste. Uložili ho na lôžko, plné balzamov a zmesí rôznych mastí a na jeho počesť zapálili mohutnú vatru. 1Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jošafát, ktorý rázne vystupoval proti Izraelovi.
Jakubov list 2, 1Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s uprednostňovaním niekoho. 2Lebo ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v honosnom odeve a vošiel by aj chudobný v špinavom odeve, 3a vy by ste so sympatiou pohliadli na toho, čo nosí honosný odev, a povedali by ste: „Ty sa posaď pekne sem!“, zatiaľ čo chudobnému by ste povedali: „Ty stoj tam alebo sadni si k mojej podnožke!“, 4vari ste týmto neurobili rozdiel medzi nimi a nestali ste sa zle usudzujúcimi sudcami?5Bratia moji milovaní, počúvajte: Azda Boh nevyvolil tých, čo sú podľa sveta chudobní, aby sa stali bohatými vo viere a dedičmi kráľovstva, prisľúbeného tým, čo ho milujú? 6Avšak vy ste chudobného znevážili. Vari vás práve bohatí neutláčajú a nevláčia pred súdy? 7Nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? 8Dobre robíte, ak uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 9Ak však niekoho uprednostňujete, páchate hriech a Zákon vás usvedčuje z jeho prestúpenia. 10Veď keby niekto zachoval celý Zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. 11Veď ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš!, povedal aj: Nezabiješ! A keď aj necudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ Zákon. 12Hovorte a konajte tak ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! 13Bez milosrdenstva čaká súd na toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Milosrdenstvo však víťazí nad súdom.
