Druhá kniha kroník 25,
1Amacja mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Joaddán. 2Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, no nie celým srdcom. 3Len čo si upevnil v kráľovstve moc, povraždil tých svojich služobníkov, ktorí mu zabili otca, kráľa. 4Ich synov však neusmrtil, a to podľa zákona Mojžišovej knihy, kde Hospodin prikazuje: „Nezomrú otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.“5Amacja zvolal Júdovcov a ustanovil podľa ich rodín tisícnikov a stotníkov pre všetkých Júdovcov a Benjamínovcov. Keď ich spočítal od dvadsaťročných nahor, zistil, že ich je tristotisíc vybraných bojovníkov, vyzbrojených kopijou a štítom. 6Z Izraela si najal za sto talentov striebra stotisíc udatných hrdinov. 7Tu prišiel k nemu nejaký Boží muž a povedal: „Kráľ, izraelské vojsko nesmie tiahnuť s tebou, lebo Hospodin nie je s Izraelom ani so žiadnym Efrajimovcom. 8Choď len sám a pusti sa smelo do boja, inak ti Boh môže spôsobiť pád pred nepriateľom! Pretože Boh má moc pomáhať i spôsobovať pád.“ 9Amacja sa spýtal Božieho muža: „Čo však bude so sto talentmi, ktoré som vynaložil na oddiel Izraelitov?“ Boží muž odpovedal: „Hospodin ti môže dať oveľa viac.“ 10Nato Amacja vyradil vojakov oddielu, ktorý k nemu prišiel z Efrajima, aby sa pobrali domov. Tí sa na Júdovcov veľmi rozhnevali a nazlostení sa vrátili domov. 11Amacja odvážne viedol svoj ľud. Odišiel do Soľného údolia, kde pobil desaťtisíc Seírčanov. 12Júdovci zajali i desaťtisíc živých ľudí. Tých vyviedli na vrchol skaly a pozhadzovali ich odtiaľ, takže sa všetci rozdrúzgali. 13Príslušníci oddielu, ktorý Amacja vylúčil z účasti na bojovej výprave, plienili po judských mestách od Samárie po Bét-Chorón. Tritisíc mužov pobili a získali bohatú korisť.14Keď sa neskôr Amacja po víťazstve nad Edómčanmi vrátil, priniesol si sošky seírskych božstiev, postavil si ich, klaňal sa pred nimi a pálieval im kadidlo. 15Vtedy sa rozhneval Hospodin na Amacju a poslal k nemu proroka, ktorý mu vyčítal: „Prečo sa utiekaš k božstvám ľudu, ktoré nemohli zachrániť z tvojej moci svoj vlastný ľud?“ 16Kým ešte hovoril, zahriakol ho kráľ: „Urobili sme ťa vari kráľovským poradcom? Prestaň! Prečo ťa majú zabiť?“ Prorok prestal, no ešte dodal: „Viem, že Boh rozhodol o tvojej skaze, pretože si to urobil a neposlúchol si moju radu.“17Judský kráľ Amacja mal poradu. Po nej odkázal izraelskému kráľovi Joášovi, synovi Joacháza, syna Jehua: „Poďme si zmerať sily!“ 18Izraelský kráľ Joáš odkázal judskému kráľovi Amacjovi: „Bodliak na Libanone vyzval libanonský céder: ‚Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!‘ Prebehla tade divá zver, čo je na Libanone, a pošliapala bodliak. 19Myslíš si: ‚Porazil som Edóm.‘ Teraz si namyslený a slávybažný. Len zostaň doma! Prečo sa rútiš do záhuby a privolávaš pád sebe i Judsku?“ 20Amacja však neposlúchol. Stalo sa to riadením Božím, aby ich vydal do moci Joášovej, pretože sa utiekali k edómskym božstvám. 21Tak vytiahol izraelský kráľ Joáš a došlo k stretnutiu s judským kráľom Amacjom v judskom Bét-Šemeši. 22Júdovci utrpeli od Izraelitov porážku a každý ušiel do svojich stanov. 23Izraelský kráľ Joáš zajal v Bét-Šemeši judského kráľa Amacju, syna Joáša, syna Joacháza, a dovliekol ho do Jeruzalema. Pritom zbúral hradby Jeruzalema od Efrajimskej brány po Nárožnú bránu v dĺžke štyristo lakťov. 24Pobral všetko zlato, striebro, všetky predmety, čo sa našli v Božom dome pri Obéd-Edómovi, poklady kráľovského paláca i rukojemníkov, a vrátil sa do Samárie.25Judský kráľ Amacja, syn Joáša, žil po smrti izraelského kráľa Joáša, syna Joacháza ešte pätnásť rokov. 26Ostatné Amacjove príbehy, staršie i novšie, sú zapísané v Knihe judských a izraelských kráľov. 27Odvtedy, ako Amacja odpadol od Hospodina, zosnovali proti nemu v Jeruzaleme sprisahanie. Ušiel preto do Lachíša. Poslali však za ním do Lachíša a tam ho zabili. 28Potom ho previezli na koňoch a pochovali pri jeho predkoch v hlavnom meste Judska.
Prvý Jánov list 1, 5Toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a ohlasujeme vám: Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy. 6Ak hovoríme, že s ním máme spoločenstvo, ale chodíme v tme, klameme a nekonáme, čo je pravda. 7Ale ak chodíme vo svetle, ako on je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. 8Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. 9Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. 10Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme klamárom a jeho slovo nie je v nás.
