Druhá kniha kroník 7, ¹¹Keď Šalamún úspešne dobudoval Hospodinov dom, kráľovský palác i všetko, čo si zaumienil zariadiť v Hospodinovom dome a vo svojom paláci, ¹²zjavil sa mu v noci Hospodin a povedal mu: „Vypočul som tvoju modlitbu a toto miesto som si zvolil za dom na obetovanie. ¹³Keď uzavriem nebesia, takže nebude dažďa, keď prikážem kobylkám spustošiť zem, keď pošlem na svoj ľud mor, ¹⁴a môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím. ¹⁵Odteraz budem upierať zrak a zbystrím sluch na modlitbu na tomto mieste. ¹⁶Teraz som si vyvolil a posvätil tento dom, aby tam vždy prebývalo moje meno. Moje oči a srdce tam budú bývať ustavične. ¹⁷Ak budeš predo mnou chodiť ako tvoj otec Dávid, konať všetko, čo som ti prikázal, a zachovávať moje ustanovenia a právne predpisy, ¹⁸upevním tvoj kráľovský trón, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi: ‚Nezostaneš bez vládnuceho nástupcu v Izraeli.‘ ¹⁹Ak sa však odvrátite, opustíte moje ustanovenia a prikázania, ktoré som vám vydal, ak pôjdete slúžiť iným bohom a budete ich uctievať, ²⁰vyhladím vás z mojej pôdy, ktorú som vám dal. I tento dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, zavrhnem, takže sa stane odstrašujúcim príkladom a terčom posmechu pre všetky národy. ²¹Nad týmto veľkolepým domom sa zarazí každý okoloidúci. Na otázku: ‚Prečo sa tak zachoval Hospodin k tejto krajine a k tomuto domu?‘, ²²dostanú odpoveď: ‚Pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a pridŕžali sa iných bohov, uctievali ich a slúžili im. Preto na nich priviedol všetku túto pohromu.‘“

List Hebrejom 12, ¹²Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená ¹³a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo. ¹⁴Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. ¹⁵Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrástol nijaký koreň horkosti, čo by spôsobil trápenie a mnohých nakazil. ¹⁶Nech nikto nie je smilník ani bezbožný ako Ezáv, ktorý za jediné jedlo predal svoje prvorodenstvo. ¹⁷Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odmietnutý a už nenašiel možnosť pokánia, hoci ho so slzami hľadal.