Ezechiel 20, 32 To, čo vám prichádza na um, zaručene sa nestane, totiž, keď hovoríte: »Budeme ako pohania a rody v iných krajinách a budeme vzývať drevo a kameň!« 33 Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚ja budem kraľovať nad vami pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú na vás vylejem. 34 Vyvediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozptýlil pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú som na vás vylial. 35 Zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár. 36 Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egypta, tak sa budem súdiť s vami,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 37 ‚Prevediem vás pod pastierskou palicou a uvediem vás do zväzku zmluvy. 38 No vylúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia. Vyvediem ich síce z krajiny, v ktorej žijú ako cudzinci, ale na pôdu Izraela nedôjdu. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.39 Vy však, dom Izraela,‘ tak hovorí Pán, Hospodin, ‚ak ma nechcete počúvať, každý nech ide za svojimi modlami a slúži im. Neznesväcujte však už moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami. 40 Na mojom svätom vrchu, na vysokom vrchu Izraela,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚tam mi bude slúžiť celý dom Izraela, všetci, ktorí sú v krajine. Tam ich milostivo prijmem a budem vyhľadávať vaše pozdvihované dávky i prvotiny vašich darov so všetkými vašimi posvätnými darmi. 41 Pre príjemnú vôňu obiet vás milostivo prijmem, keď vás vyvediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás roztrúsil. Dokážem pred zrakmi pohanov, že som Svätý 42 a spoznáte, že ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom. 43 Tam sa rozpomeniete na svoje cesty i na všetky svoje skutky, ktorými ste sa poškvrňovali, a sami sebe sa budete hnusiť pre všetky svoje zlé skutky, ktoré ste popáchali. 44 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď to urobím s vami pre svoje meno, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich zlých skutkov, dom Izraela,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“
Lukáš 16, 1 A svojim učeníkom povedal: „Bol bohatý človek, ktorý mal správcu majetku. Toho obvinili, že mu rozhadzuje majetok. 2 Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš byť ďalej správcom.‘ 3 Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď budem pozbavený správcovstva.‘ 5 Po jednom k sebe volal dlžníkov svojho pána. Prvého sa spýtal: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ 6 Ten odpovedal: ‚Sto batov oleja.‘ Povedal mu: ‚Vezmi si svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat.‘ 7 Potom sa opýtal iného: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ Odpovedal: ‚Sto kórov pšenice.‘ Tomu povedal: ‚Vezmi si svoj úpis a napíš osemdesiat.‘8 Pán pochválil nepoctivého správcu, že si počínal prezieravo. Veď voči seberovným sú synovia tohto sveta prezieravejší, než synovia svetla. 9 Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov pomocou nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov. 10 Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? 12 A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?
