Ezechiel 23, ¹ Potom mi zaznelo slovo Hospodina: ² „Človeče, boli dve ženy, dcéry jednej matky. ³ Už vo svojej mladosti smilnili v Egypte. Tam ich chytali za prsníky a ohmatávali ich panenské prsia. ⁴ Staršia sa volala Ohola a jej mladšia sestra Oholiba. Boli moje a porodili synov i dcéry. Ich mená majú tento význam: Ohola je Samária a Oholiba je Jeruzalem.⁵ Ohola smilnila, kým bola mojou, a zahorela túžbou po svojich milencoch, Asýrčanoch, ktorí sa k nej blížili, ⁶ po miestodržiteľoch a predstavených, oblečených do fialového purpuru. Boli to všetko krásni mládenci, jazdci, ktorí jazdili na koňoch. ⁷ Vydala sa im na smilstvo. Všetko to boli vyberaní Asýrčania. Pri každom, po kom zahorela túžbou, poškvrňovala sa jeho nečistými modlami. ⁸ No nezanechala ani svoje smilstvá s Egypťanmi, lebo v čase jej mladosti s ňou spávali. Oni ohmatávali jej panenské prsia a uspokojovali si svoju smilnú žiadosť na nej. ⁹ Preto som ju vydal do rúk jej milencov, do rúk Asýrčanov, po ktorých zahorela túžbou. ¹⁰ Oni odkryli jej ohanbie, pobrali jej synov i dcéry, zabili ju mečom a jej meno sa stalo výstrahou pre ženy. Tak vykonali na nej svoj súd. ¹¹ Hoci to videla jej sestra Oholiba, predsa sa ešte horšie oddala svojej zmyselnej žiadosti než ona. Jej smilstvo prekonalo smilstvá jej sestry. ¹² Zahorela túžbou po Asýrčanoch, po miestodržiteľoch a predstavených, ktorí sa k nej blížili skvostne oblečení, po jazdcoch, ktorí jazdili na koňoch. Boli to všetko krásni mládenci. ¹³ Videl som, že sa poškvrnila. Obe konali rovnako. ¹⁴ Ba ona ešte stupňovala svoje smilstvo: keď videla mužov nakreslených na stene, obrazy Chaldejcov nakreslených červenou farbou, ¹⁵ opásaných opaskom na bedrách, čo všetci vyzerali ako dôstojníci, obraz Babylončanov, ktorých vlasťou bolo Chaldejsko, ¹⁶ zahorela túžbou po nich svojím pohľadom a poslala k nim poslov do Chaldejska. ¹⁷ Tak Babylončania vošli k nej na lôžko lásky a poškvrnili ju svojím smilstvom. Keď sa nimi poškvrnila, naraz odvrátila od nich svoju žiadosť. ¹⁸ Keď urobila zjavným svoje smilstvo a keď odkryla svoje ohanbie, vtedy som sa odvrátil od nej, ako som sa odvrátil od jej sestry. ¹⁹ Ona však vystupňovala svoje smilstvo, keď sa rozpomenula na dni svojej mladosti, keď smilnila v Egypte, ²⁰ a zahorela túžbou po milencoch, ktorých úd je ako úd oslov a ktorých výron je ako výron žrebcov. ²¹ Potom si zatúžila po hanebnosti svojej mladosti, keď ťa Egypťania chytali za bradavky kvôli tvojim mladistvým prsiam.

Lukáš 18, ¹ Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. ² „V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil. ³ V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi!‘ ⁴ On síce dlho nechcel, no potom si povedal: ‚Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím, ⁵ zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí!‘“ ⁶ A Pán dodal: „Počúvajte, čo povedal ten nespravodlivý sudca! ⁷ Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich? ⁸ Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?“