Ezechiel 47, ¹ Potom ma zaviedol späť ku chrámovému vchodu, a tu, hľa, voda vyvierala na východ spod prahu chrámu, lebo priečelie chrámu bolo obrátené na východ. Voda vytekala spod pravej strany chrámu, južne od oltára. ² Potom ma vyviedol cez severnú bránu von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ; voda vyvierala z južnej strany. ³ Keď muž vyšiel na východ s meracou šnúrou v ruke, nameral tisíc lakťov a previedol ma po vode. Vody bolo po členky. ⁴ Potom nameral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu. Vody bolo po kolená. A zas nameral tisíc lakťov a previedol ma. Vody bolo po pás. ⁵ Potom zas nameral tisíc lakťov. Bol to potok, ktorý sa nedal prebrodiť, lebo voda bola prihlboká; voda, cez ktorú sa muselo plávať, potok, ktorý nemožno prebrodiť. ⁶ Opýtal sa ma: „Videl si, človeče?“ Potom ma viedol späť pozdĺž brehu rieky. ⁷ Keď som sa vrátil, na brehu rieky bolo veľmi mnoho stromov, a to na oboch stranách. ⁸ Povedal mi: „Táto voda tečie do východnej oblasti a steká k Arabe. Keď sa vleje do mora so slanou vodou, jeho vody sa uzdravia. ⁹ Každá živá bytosť, ktorá sa hýbe tam, kam príde rieka, bude žiť. Potom bude mnoho rýb, lebo kamkoľvek sa tieto vody dostanú, iné vody sa uzdravia, a bude žiť všetko, k čomu rieka príde. ¹⁰ Potom zastanú pri mori rybári od Én-Gedi až po Én-Eglajim. Bude to miesto na sušenie sietí. Bude tu veľmi veľa druhov rýb práve tak ako vo Veľkom mori. ¹¹ Jeho močiare a mláky však nebudú uzdravené; budú ponechané na soľ. ¹² Na oboch brehoch rieky vyrastú rozličné ovocné stromy; ich lístie nezvädne ani ich ovocie sa nepominie. Každý mesiac budú rodiť nové, lebo voda rieky vyteká zo svätyne. Ovocie stromov bude slúžiť na pokrm a ich lístie na lieky.“

Lukáš 24, ¹ V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. ² Kameň našli odvalený od hrobu. ³ Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli. ⁴ Ako nad tým v rozpakoch uvažovali, zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve. ⁵ Ženy sa preľakli a sklonili tváre k zemi. Ale muži im povedali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? ⁶ Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei: ⁷ ‚Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnikom a ukrižovaný, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych.‘“ ⁸ Tu si spomenuli na jeho slová, ⁹ vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným. ¹⁰ Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom. ¹¹ Ale tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. ¹² No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol, videl tam len plachty. Odišiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo.