Habakuk 3, 1 Modlitba proroka Habakuka — žalospev. 2 Hospodin, počul som chýr o tebe a užasol som nad tvojím dielom. Zachovaj ho v najbližších rokoch, v tento čas ho ohlasuj; v nepokoji pamätaj na zľutovanie. 3 Boh prichádza z Témanu, Svätý z vrchu Páran. — Sela — Jeho veleba prikryla nebesá a zem je plná jeho oslavy. 4 Žiari ako svetlo. Z rúk mu vychádzajú lúče, v nich sa skrýva jeho sila. 5 Pred ním ide mor a hneď za ním sa ťahá skaza. 6 Zastal, premeriava zem a pohľadom dáva do pohybu národy. Pradávne vrchy sa rozpadávajú, večné kopce sa prepadávajú. Jemu patria cesty večnosti. 7 Stany Kúšanu vidím v súžení, šiatre Midjánu sa otriasajú. 8 Či proti potokom vzplanul Hospodin hnevom? Alebo či vylievaš svoju zlosť na rieky? Či si sa azda rozvášnil proti moru, keď riadiš svoje kone a víťazné vozy? 9 Tvoj luk je pripravený na splnenie prísľubov. — Sela — Riekami si rozbrázdil zem. 10 Vrchy sa pri pohľade na teba zvíjajú. Prechádza prietrž mračien a hlbina sa ozýva. Vyvýšil si sa a odstavil slnko; 11 mesiac sa stiahol na svoje miesto. Odtiahli pred svetlom tvojich šípov a leskom tvojej kopije. 12 Rozhorčený vykračuješ po zemi a nahnevaný šliapeš po národoch. 13 Vytiahol si kvôli záchrane svojho ľudu a svojho pomazaného. Dom svojvoľného porazíš a obnažíš ho od základu až na skalu. — Sela — 14 Svojimi šípmi si prerazil hlavy jeho vodcov, čo sa prehnali ako smršť, aby nás rozprášili, čo jasali ako pri vyžieraní bedára v skrýši. 15 So svojimi koňmi si vstúpil na more, do víru mohutných vôd. 16 Keď o tom počúvam, celý sa trasiem a jachcem, akoby mi do kostí vstúpil rozvrat, aj kolená sa mi podlamujú. V pohode očakávam deň súženia, ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí. 17 Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z ohrady zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok, 18 ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. 19 Pán, Hospodin je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny.

Ján 10, 22 V Jeruzaleme boli vtedy sviatky posvätenia chrámu. Bola zima. 23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. 24 Obstúpili ho Židia a povedali mu: Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene! 25 Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. 26 Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. 28 Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. 29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. 30 Ja a Otec sme jedno.