Hozeáš 9, 1 Neteš sa, Izrael, nejasaj, ľud môj, lebo smilnením si odpadol od Boha. Miloval si dary za smilstvo na každom obilnom humne. 2 Humno ani vínny lis ich nenasýti a mladé víno ich oklame. 3 Nebudú prebývať v krajine Hospodina, Efrajim sa vráti do Egypta a v Asýrii budú jesť nečistý pokrm. 4 Nebudú odlievať víno pre Hospodina, svojimi obetami si nezískajú jeho priazeň — stanú sa pre nich chlebom smútku a každý, kto ho bude jesť, sa poškvrní. Áno, ich chlieb je len pre nich samých, nedostane sa do domu Hospodina. 5 Čo chcete robiť v deň slávnosti, v deň Hospodinovho sviatku? 6 Aj keď ujdú pred záhubou, zhromaždí ich Egypt, Memfis ich pochová. Ich vzácne striebro zarastie burinou, tŕnie ich vyženie z vlastných stanov. 7 Prišli dni trestu, prišli dni odplaty, zle sa bude zaobchádzať s Izraelom. Prorok je blázon, šialencom je muž ducha, lebo sú početné tvoje hriechy a veľký je tvoj odpor. 8 Je azda Efrajim bdelým strážcom a ľud môjho Boha prorokom? Pasca je nastražená na všetkých jeho cestách, nevraživosť vládne v dome jeho Boha. 9 Hlboké je ich porušenie, ako za dní Gibey, spomenie si na ich vinu, potrestá ich hriechy. 10 Ako vinič na púšti našiel som Izrael, ako na skorú figu na figovníku v jej prvom čase hľadel som na jeho otcov. Oni išli do Baál-Peóru, zasvätili sa Hanbe, stali sa ohavnosťou ako ich milenec. 11 Efrajim — ako vtáča odletí ich sláva od pôrodu, od tehotenstva a od počatia. 12 Aj keď vychovajú svojich synov, vezmem ich od nich, aby u nich nebolo ľudí. Veru, beda im, keď sa od nich odvrátim. 13 Efrajim — videl som, ako svoje deti urobil korisťou pre lovca, ako Efrajim vyviedol svoje deti na zabitie. 14 Daj im, Hospodin — čo by si im tak dal? — Daj im neplodné lono a vyschnuté prsia! 15 Všetko ich zlo sa prejavilo v Gilgále, áno, tam som ich znenávidel. Pre skazenosť ich skutkov ich vyženiem zo svojho domu; viac ich nebudem milovať, všetci ich veľmoži sú tvrdošijní. 16 Efrajim je ubitý, jeho korene vyschli, už neprinesú ovocie; ale aj keby rodili, usmrtím vytúžené ovocie ich lona. 17 Môj Boh ich zavrhne, lebo ho nepočúvali, a stanú sa zblúdilcami medzi národmi
Ján 7,1 Potom Ježiš chodil po Galilei. Nechcel totiž chodiť po Judsku, lebo Židia ho chceli zabiť. 2 Blížil sa však židovský sviatok, slávnosť stánkov. 3 Tu mu jeho bratia povedali: Odíď odtiaľto a choď do Judska, aby aj tvoji učeníci videli skutky, ktoré konáš! 4 Veď nikto nerobí nič v skrytosti, ale chce byť verejne známy. Ak robíš takéto veci, ukáž sa svetu. 5 Totiž ani jeho bratia neverili v neho. 6 Ježiš im povedal: Môj čas ešte nenastal, ale pre vás je stále vhodný čas. 7 Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, pretože o ňom svedčím, že skutky, ktoré koná, sú zlé. 8 Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil. 9 Toto im povedal a zostal v Galilei. 10 Keď jeho bratia odišli na sviatky, šiel aj on, no nie verejne, ale akoby potajomky. 11 Židia ho na slávnostiach hľadali a hovorili: Kdeže je? 12 Aj v zástupoch sa o ňom veľa rozprávalo. Jedni vraveli: Je dobrý! Iní tvrdili: Nie je, iba čo zvádza ľud! 13 Nik však o ňom nehovoril verejne zo strachu pred Židmi.
