Izaiáš 10, ¹ Beda tým, čo ustanovujú nespravodlivé zákony, a pisárom, ktorí horlivo vypisujú rozkazy utláčať,² aby úbožiakom odopreli prístup k súdu a biednych môjho ľudu obrali o právo, aby sa vdovy stali ich korisťou a mohli olúpiť siroty.³ Čo však urobíte v deň trestu a pri skaze, čo príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a komu zanecháte svoje bohatstvo?⁴ Nič iné im nezostáva, len sa zohnúť medzi väzňami alebo padnúť medzi zabitých. Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.⁵ Beda Asýrii, ktorá je palicou môjho hnevu, ten prút v jej rukách — to je môj hnev.⁶ Posielam ju na bezbožný národ, proti môjmu ľudu, na ktorý sa hnevám a prikazujem jej, aby ho ukoristila ako korisť a ulúpila ako lup, aby ho pošliapala ako blato na uliciach.⁷ No Asýria tak neuvažuje, jej srdce tak nerozmýšľa, ale zamýšľa zničiť a vyhubiť nemálo národov.⁸ Lebo hovorí: „Nie sú všetky moje kniežatá dovedna kráľmi?⁹ Nie je Kalno ako Karkemiš? Nie je Chamát ako Arpád? Nie je Samária ako Damask?“¹⁰ Ak zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov, hoci mali viac modiel ako Jeruzalem a Samária,¹¹ ako som urobil Samárii a jej modlám, či tak neurobím Jeruzalemu a jeho modlám?¹² Keď Pán dokončí celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, potrestá pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a povýšenecký pohľad jeho očí.¹³ Pretože povedala: „Konala som silou svojej ruky a svojou múdrosťou, lebo som rozumná. Odstránila som hranice ich národov, ukoristila som ich poklady a ako krutovládca som zvrhla tých, čo sedeli na tróne.¹⁴ Moja ruka našla bohatstvá národov ako hniezdo a ako sa rabujú opustené vajcia, tak som vyrabovala celú krajinu. Nebolo toho, čo by zatrepotal krídlami, otvoril zobák a zapišťal.“¹⁵ Môže sa sekera povyšovať nad toho, kto ňou rúbe, a píla vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby palica hýbala tými, čo ju dvíhajú, a prút dvíhal toho, kto nie je drevom!¹⁶ Preto Pán, Hospodin zástupov, zošle chradnutie na jej vypasených a pod jej slávou bude blčať oheň ako požiar.¹⁷ Svetlo Izraela bude ohňom a jeho Svätý bude plameňom, bude horieť a za jediný deň strávi jej tŕnie a bodľač¹⁸ aj slávu jej lesa a ovocného sadu, počnúc dušou a končiac telom, ako keď chorý chradne.¹⁹ Zvyšok stromov z jej lesa bude počtom taký, že ho spočíta aj dieťa.

Skutky apoštolov 9, ¹ Saul sa ešte stále vyhrážal Pánovým učeníkom a dychtil po ich vyvraždení. Prišiel k veľkňazovi ² a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol vyhľadať mužov i ženy, stúpencov tej cesty, a priviesť ich v putách do Jeruzalema. ³ Ako tak išiel a blížil sa k Damasku, znenazdania ho obklopilo svetlo z neba. ⁴ Padol na zem a počul hlas: „Saul! Saul! Prečo ma prenasleduješ?“ ⁵ Odpovedal: „Kto si, Pane?“ A on povedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. ⁶ No vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť.“ ⁷ Muži, ktorí šli s ním, ostali stáť nemí od úžasu, lebo počuli hlas, ale nikoho nevideli. ⁸ Potom Saul vstal zo zeme, no keď otvoril oči, nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. ⁹ Tri dni nevidel, nejedol ani nepil.¹⁰ V Damasku žil učeník, menom Ananiáš. Toho Pán oslovil vo videní: „Ananiáš!“ A on sa ohlásil: „Tu som, Pane.“ ¹¹ Pán mu povedal: „Vstaň a zájdi do ulice, ktorá sa volá Rovná. V Júdovom dome vyhľadaj muža menom Saul z Tarzu. Práve sa modlí a ¹² mal videnie, že k nemu prišiel muž menom Ananiáš a položil naňho ruky, aby znova videl.“ ¹³ No Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. ¹⁴ Aj tu má od veľkňazov moc zviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno.“ ¹⁵ Pán mu však odpovedal: „Choď, lebo on je mojou vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno pohanom, kráľom i synom Izraela. ¹⁶ A ja mu ukážem, čo všetko musí vytrpieť pre moje meno.“