Izaiáš 29, ¹ Beda, Aríel, Aríel, mesto, kde táboril Dávid. Pridávajte rok k roku, sviatky nech sa striedajú.² Budem sužovať Aríela, nastane vzdychanie a ston. Jeruzalem mi bude ako Aríel.³ Utáborím sa proti tebe, zovriem ťa dookola valom a postavím proti tebe násyp.⁴ Pokorený zo zeme budeš hovoriť, tvoja reč bude tlmene znieť z prachu, ako duch mŕtveho zo zeme zaznie tvoj hlas a z prachu tvoja šepotavá reč.⁵ Zástup tvojich nepriateľov bude ako nepatrný prach, množstvo násilníkov ako plevy, ktoré odveje. Stane sa to náhle, nečakane.⁶ Hospodin zástupov ťa navštívi veľkým hukotom, v hrmení a v zemetrasení, búrkou a víchricou, plameňom stravujúceho ohňa.⁷ Ako sen a nočné videnie bude množstvo všetkých národov, ktoré bojujú proti Aríelovi, všetkých, čo útočia naňho a na jeho pevnosť a utláčajú ho.⁸ Ako keď sa hladnému sníva, že je, ale keď sa prebudí, nie je nasýtený, alebo ako keď sa smädnému sníva, že pije, ale keď sa prebudí, je zmorený a smädný, tak pochodí množstvo všetkých národov, čo bojujú proti vrchu Sion.⁹ Žasnite a zostaňte v údive, zakryte si oči, nech nevidíte. Sú opití, ale nie od vína, tackajú sa, ale nie od opojného nápoja,¹⁰ pretože Hospodin vylial na vás ducha tvrdého spánku, zavrel vaše oči, proroci, zahalil vaše hlavy, vidci.¹¹ Každé videnie bude pre vás ako slová zapečatenej knihy. Keď ju dajú tomu, čo vie čítať, a povedia mu: „Prečítaj to!“ — povie: „Nemôžem, veď je zapečatená.“¹² Keď dajú knihu tomu, čo nevie čítať, a povedia mu: „Prečítaj to!“ — povie: „Neviem čítať.“¹³ Pán povedal: „Pretože sa mi tento ľud chce stať blízkym iba svojimi ústami a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom,¹⁴ opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom, a múdrosť jeho mudrcov sa stratí, rozumnosť jeho rozumných sa skryje.“¹⁵ Beda tým, čo pred Hospodinom hlboko ukrývajú svoj zámer, svoje skutky v tme a hovoria: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“¹⁶ Je to vaša zvrátenosť! Či možno hrnčiara hodnotiť ako hlinu? Môže dielo povedať svojmu tvorcovi: „Nevytvoril si ma!?“ Povie azda váza hrnčiarovi: „Nič nechápe!?“¹⁷ Nebude to už zakrátko, že sa Libanon zmení na ovocný sad a ten sad budú pokladať za les?¹⁸ V ten deň hluchí budú počuť slová knihy, oči slepých precitnú z temnoty a tmy.¹⁹ Ponížení sa opäť budú radovať v Hospodinovi a najbiednejší z ľudí budú plesať vo Svätom Izraela.²⁰ Veď zmizne násilník, zhynie posmievač a vyhubení budú všetci, čo zamýšľali konať neprávosť,²¹ čo obviňovali človeka pre jedno slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla, čo za nič súdili spravodlivého.²² Preto Hospodin, ktorý vykúpil Abraháma, hovorí Jákobovmu domu takto: „Odteraz sa už Jákob nebude hanbiť, jeho tvár už nezbledne.²³ Lebo keď uvidí svoje deti, dielo mojich rúk vo svojom strede, posvätí moje meno, posvätí Svätého Jákobovho, v bázni sa bude triasť pred Bohom Izraela.²⁴ Zblúdení duchom získajú poznanie, reptajúci prijmú poučenie.“

Skutky apoštolov 15, ²² Vtedy apoštoli a starší spolu s celou cirkvou rozhodli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, prímením Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. ²³ Po nich im poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. ²⁴ Keďže sme sa dopočuli, že niektorí, čo od nás vyšli, vás znepokojili a zmiatli vaše mysle svojimi slovami, hoci sme ich ničím nepoverili, ²⁵ jednomyseľne sme sa rozhodli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi milovanými — Barnabášom a Pavlom, ²⁶ s ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. ²⁷ Vyslali sme preto Júdu a Sílasa, ktorí vám oznámia to isté ústne. ²⁸ Lebo Duch Svätý a my sme rozhodli, že na vás nebudeme klásť nijaké iné bremeno okrem tohto, nevyhnutného: ²⁹ zdržiavať sa všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, zadusených zvierat a smilstva. Ak sa tohto budete chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“³⁰ Keď sa teda rozlúčili, prišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. ³¹ Keď ho prečítali, zaradovali sa z tejto útechy. ³² Júda a Sílas mnohými slovami povzbudzovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. ³³ Po istom čase sa s bratmi v pokoji rozlúčili, aby sa vrátili k tým, čo ich vyslali. ³⁵ No Pavol a Barnabáš ostali v Antiochii a s mnohými inými učili a zvestovali Pánovo slovo.