Izaiáš 36, ¹ V štrnástom roku kráľa Chizkiju pritiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým opevneným mestám Judska a zaujal ich. ² Asýrsky kráľ poslal rabšaka z Lachíša ku kráľovi Chizkijovi s početným vojskom do Jeruzalema. Postavil sa pri vodovode Horného rybníka, na ceste, ktorá vedie k Poľu práča. ³ Vyšiel k nemu správca paláca Eljakím, syn Chilkiju, pisár Šebna a kancelár Joách, syn Asáfa. ⁴ Rabšake im povedal: „Povedzte Chizkijovi: ‚Takto hovorí veľký kráľ, asýrsky kráľ: Čo je to, do čoho vkladáš dôveru? ⁵ Nazdávaš sa, že samo slovo je už rada a sila do boja? Na koho sa spoliehaš, že sa búriš proti mne? ⁶ Spoliehaš sa na tú nalomenú trstinu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa o ňu opiera, vojde do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, egyptský kráľ, ku všetkým, ktorí sa na neho spoliehajú. ⁷ Ak mi hovoríš: »Hospodinovi, nášmu Bohu, dôverujeme!« — Či to nie je ten, ktorého výšiny a oltáre odstránil Chizkija a potom povedal Judsku a Jeruzalemu: »Pred týmto oltárom sa budete klaňať?« ⁸ Stav sa teda s mojím pánom, asýrskym kráľom! Dám ti dvetisíc koní, si schopný dať na ne jazdcov? ⁹ Potom ako by si odrazil čo len najmenšieho miestodržiteľa z najmenších služobníkov môjho pána, aj keď sa spoliehaš na Egypt, na jeho vozy a jazdcov? ¹⁰ Či som teraz bez Hospodina pritiahol do tejto krajiny, aby som ju zničil? Veď Hospodin mi povedal: »Vytiahni proti tejto krajine a znič ju.«‘“¹¹ Vtedy Eljakím, Šebna a Joách odvetili rabšakovi: „Rozprávaj sa so svojimi služobníkmi po aramejsky, lebo my tak rozumieme. Nehovor s nami po judsky pred ľudom, ktorý je na hradbách!“ ¹² Rabšake odpovedal: „Či ma môj pán poslal, aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe, a nie mužom, čo sedia na múre, aby spolu s vami jedli svoje výkaly a pili svoj moč?“ ¹³ Potom sa rabšake postavil a mocným hlasom zvolal po judsky: „Čujte slová veľkého kráľa, asýrskeho kráľa! ¹⁴ Takto hovorí kráľ: ‚Nech vás Chizkija neklame, lebo vás nemôže oslobodiť. ¹⁵ Nech vám Chizkija nedodáva nádej v Hospodina, keď hovorí: »Určite nás Hospodin vyslobodí a toto mesto sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« ¹⁶ Nepočúvajte Chizkiju, lebo asýrsky kráľ hovorí takto: »Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! Potom každý bude jesť svoje hrozno, každý bude jesť svoje figy a každý bude piť vodu zo svojej studne, ¹⁷ kým neprídem a neodvediem vás do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a muštu, do krajiny chleba a viníc.« ¹⁸ Nech vás Chizkija nezavádza, keď hovorí: »Hospodin nás vyslobodí!« Azda niektorý spomedzi bohov národov vyslobodil svoju krajinu z rúk asýrskeho kráľa? ¹⁹ Kde sú bohovia Chamátu a Arpádu? Kde sú bohovia Sefarvajimu? Či vyslobodili Samáriu z mojej ruky? ²⁰ Ktorý zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodil svoju krajinu z mojej ruky? A vari Hospodin vyslobodí Jeruzalem z mojej ruky?‘“ ²¹ Stíchli a neodpovedali ani slova, lebo tak znel kráľov rozkaz: „Neodpovedajte mu!“ ²² Vtedy prišiel Chilkijov syn Eljakím, správca paláca, pisár Šebna a kancelár Joách, syn Asáfa, k Chizkijovi s roztrhnutým rúchom a oznámili mu slová rabšaka. ²² Vtedy prišiel Chilkijov syn Eljakím, správca paláca, pisár Šebna a kancelár Joách, syn Asáfa, k Chizkijovi s roztrhnutým rúchom a oznámili mu slová rabšaka.

Skutky apoštolov 17, ²² Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: „Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. ²³ Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ‚Neznámemu bohu.‘ Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte. ²⁴ Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, ²⁵ ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. ²⁶ On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, ²⁷ aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.²⁸ V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: ‚Veď sme jeho rodom.‘²⁹ Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti. ³⁰ Boh už teda nehľadí na časy nevedomosti a teraz ľudí napomína, aby všetci a všade robili pokánie. ³¹ Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“³² Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí si robili posmešky, iní zasa hovorili: „Radi si ťa o tom vypočujeme, ale až inokedy.“ ³³ A tak Pavol od nich odišiel. ³⁴ Niektorí muži mu však uverili a pripojili sa k nemu. Medzi nimi bol Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní.