Izaiáš 41, ¹ Odmlčte sa predo mnou ostrovy, nech si národy obnovia svoju silu, nech sa priblížia a povedia: „Spoločne chceme predstúpiť pred súd.“² Kto vzbudí od východu toho, ktorému ide na každom kroku v ústrety víťazstvo, ktorý si podrobí národy a podmaní kráľovstvá, a ktoré jeho meč premieňa na prach a jeho luk ich rozmetá ako slamu?³ Prenasleduje ich, nerušene postupuje, jeho nohy akoby nechodili po ceste.⁴ Kto to vykonal a spôsobil? Ten, čo od začiatku povoláva pokolenia, ja, Hospodin, som prvý a budem aj s poslednými — ja som to!⁵ Ostrovy to videli a zhrozili sa, končiny zeme sa trasú, približujú sa a prichádzajú.⁶ Každý pomáha svojmu blížnemu a svojmu bratovi hovorí: „Buď silný!“⁷ Kováč posmeľuje zlatníka a zlatotepec hovorí o spoji tomu, čo kuje na nákove: „Je dobrý!“ Modlu upevnil klincami, aby sa nekývala.⁸ Ty však, Izrael, môj služobník, Jákob, ktorého som si vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho miláčika,⁹ ktorého som priviedol z končín zeme, teba som povolal z najvzdialenejších končín a povedal som ti: „Ty si môj služobník, teba som si vyvolil a nezavrhol.“¹⁰ Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.¹¹ Hľa, zahanbia sa a na posmech vyjdú všetci, čo sa zlostia na teba a v ničotu sa obrátia a zahynú tí, čo majú s tebou spor.¹² Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú, v ničotu a márnosť sa premenia tí, čo broja proti tebe.¹³ Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: „Neboj sa, ja ti pomáham.¹⁴ Neboj sa, červík Jákob, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham,“ znie výrok Hospodina, „tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.“¹⁵ Hľa, urobím z teba mlátiaci smyk, nový a s mnohými ostrými zubmi, rozdrvíš a rozmlátiš vrchy a pahorky premeníš na plevy.¹⁶ Preoseješ ich, vietor ich uchytí a víchrica ich rozmetie. Ty však budeš stále plesať v Hospodinovi, budeš sa chváliť Svätým Izraela.¹⁷ Biedni a chudobní hľadajú vodu, a niet jej. Ich jazyk vysychá od smädu. Ja, Hospodin, im odpoviem, ja, Boh Izraela, ich neopustím.¹⁸ Na pustých úbočiach vytvorím rieky a uprostred údolia pramene, púšť zmením na jazero a vyprahnutú zem na vodné žriedla.¹⁹ Na púšti zasadím céder, akáciu, myrtu a olivu. V stepi zasadím cyprus, platan a spolu s nimi jedľu.²⁰ Nech vidia a spoznajú, nech uvažujú a pochopia všetci dovedna, že to urobila Hospodinova ruka a Svätý Izraela to stvoril.²¹ „Predneste svoj spor,“ hovorí Hospodin, „predložte svoje dôkazy,“ hovorí kráľ Jákoba.²² Nech predstúpia a nech nám oznámia, čo sa má stať! Oznámte, čo bolo na začiatku, a vezmeme si to k srdcu, nech spoznáme ich koniec; alebo nám zvestujte, čo príde!²³ Oznámte, čo príde v budúcnosti, a tak spoznáme, že vy ste bohovia! Urobte niečo dobré alebo zlé, budeme sa spolu triasť a báť.²⁴ Hľa, vy ste menej ako nič, a vaše dielo je nanič, ohavný je ten, čo si vás volí.²⁵ Vzbudil som ho od severu a on prišiel, od východu slnka bol povolaný v mojom mene. Pošliape vladárov ako blato, ako hrnčiar šliape hlinu.²⁶ Kto to oznamoval od začiatku, aby sme to vedeli, a oddávna, aby sme povedali: „Má pravdu?“ Veď nik to neoznámil, nik to nezvestoval, nik nepočul vašu reč.²⁷ Ako prvý som hlásal Sionu: „Hľa, tu sú!“ A Jeruzalemu dám hlásateľa radostnej zvesti.²⁸ Hľadím, a niet nikoho, niet medzi nimi radcov, aby odpovedali, keď sa ich opýtam.²⁹ Hľa, všetci sú ničota a ich skutky sú ničím, prázdny vietor sú ich uliate sochy.

Skutky apoštolov 19, ⁸ Pavol vošiel do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi rozhovory a presviedčal ich o Božom kráľovstve. ⁹ Keď sa však niektorí zatvrdzovali, odmietali veriť a pred zástupom potupovali učenie, opustil ich, oddelil učeníkov a každý deň viedol rozhovory v Tyranovej škole. ¹⁰ Toto trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.¹¹ Boh konal skrze Pavla neobyčajné mocné činy. ¹² Preto ľudia donášali chorým šatky a zástery, ktorými sa dotkli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali. ¹³ Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúšali vysloviť meno Pána Ježiša nad tými, čo mali zlých duchov, a hovorili: „Zaklínam vás za pomoci Ježiša, ktorého hlása Pavol.“ ¹⁴ Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. ¹⁵ Ale zlý duch im odpovedal: „Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?“ ¹⁶ A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich oboril, zmocnil sa dvoch z nich a tak ich dobil, že ušli z toho domu nahí a doráňaní. ¹⁷ O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, čo bývali v Efeze; na všetkých doľahla bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. ¹⁸ Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k svojim skutkom. ¹⁹ Ba viacerí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. ²⁰ Takto Pánovou mocou slovo rástlo a mocnelo.²¹ Po týchto udalostiach sa Pavol rozhodol v Duchu, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal si: „Pobudnem tam a potom sa musím pozrieť aj do Ríma.“ ²² Do Macedónska poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, no sám ostal istý čas v Ázii.