Izaiáš 47, 1 Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela. Sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejov. Lebo nebudú ťa viac volať nežná a jemná. 2 Vezmi mlynské kamene a meľ múku. Odhaľ si závoj, vyhrň si sukňu, obnaž lýtka a prebroď rieky. 3 Odhalí sa tvoja nahota a ukáže sa aj tvoja hanba. Vykonám pomstu a nik sa nepostaví proti mne. 4 Meno nášho vykupiteľa je: Hospodin zástupov, Svätý Izraela. 5 Seď ticho a uchýľ sa do tmy, dcéra Chaldejov, lebo ťa viac nebudú volať: Pani kráľovstiev. 6 Hneval som sa na tvoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk, nezmilovala si sa nad nimi, aj starcov si veľmi zaťažila svojím jarmom. 7 Ty si povedala: Stále budem paňou. Nevzala si si to k srdcu, nepamätala si na budúcnosť. 8 Teraz počuj toto: Ó nežná, ty, čo tróniš v bezpečí, čo si myslíš: Ja a nik iný. Nezostanem vdovou a nespoznám stratu detí. 9 Oboje ťa postihne v okamihu, v jeden deň: strata detí aj vdovstvo ťa úplne zasiahnu napriek mnohým tvojim čarom a pri veľkej sile tvojich kúzel. 10 Spoliehala si sa na svoju zlobu. Povedala si: Nikto ma nevidí. Tvoja múdrosť a tvoje vedomosti, tie ťa zviedli. Myslela si si: Ja a nikto iný. 11 Príde na teba nešťastie, nepoznáš však jeho pôvod. Dopadne na teba skaza, nemôžeš sa jej zbaviť. Záhuba príde na teba tak náhle, že sa ani nenazdáš. 12 Postav sa so svojimi čarami a s množstvom svojich kúziel, ktorými si sa unúvala od mladosti! Možno sa ti to podarí, azda mi naženieš strach. 13 Si unavená z tvojich mnohých radcov, nech sa teda postavia. Nech ti pomôžu tí, čo pozorujú nebo a sledujú hviezdy. Tí, čo mesiac čo mesiac oznamujú, čo má prísť na teba. 14 Hľa, budú ako pleva, oheň ich spáli. Nezachránia si život od plameňov, lebo to nie je uhlie na zohrievanie ani svetlo, pri ktorom si možno posedieť. 15 Tak sa ti stane s tými, o ktorých si sa starala, s ktorými si obchodovala od mlada. Každý sa poberie svojou cestou, nebude toho, kto by ťa zachránil.
Lukáš 14, 15 Počul to jeden zo spolustolujúcich a povedal mu: Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve. 16 On mu na to porozprával toto: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. 17 Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: Poďte, už je všetko pripravené. 18 No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma! 19 Druhý povedal: Kúpil som pár volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma! 20 Ďalší zas povedal: Oženil som sa, preto nemôžem prísť. 21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých! 22 Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto. 23 Nato pán povedal sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady! Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.
