Izaiáš 50, ¹ Takto hovorí Hospodin: „Kde je prepúšťací list vašej matky, ktorým som ju prepustil? Alebo ktorému z mojich veriteľov som vás predal? Hľa, pre svoje viny ste boli predaní a pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.² Prečo? Prišiel som a nebolo nikoho. Volal som a nikto sa neozval. Azda je moja ruka prikrátka na vykúpenie? Či nemám dosť sily vyslobodzovať? Hľa, mojím pokarhaním vysuším more a rieky zmením na púšť, ryby v nich budú hynúť od smädu a zapáchať, lebo v nich niet vody.³ Nebesá odievam čierňavou a z vrecoviny im robím odev.“⁴ Pán, Hospodin, mi dal jazyk učeníkov, aby som vedel unaveného posilniť slovom. Ráno čo ráno mi prebúdza ucho, aby som počúval ako učeníci.⁵ Pán, Hospodin, mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil.⁶ Chrbát som nastavil tým, čo bili, a líce tým, čo mi trhali bradu, tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.⁷ Pán, Hospodin, mi však pomáha, preto nebudem potupený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že nebudem zahanbený.⁸ Blízko je ten, čo mi vymôže spravodlivosť. Kto chce so mnou viesť spor? Postavme sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne!⁹ Hľa, Pán, Hospodin, mi pomáha, kto ma obviní? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, mole ich zožerú.¹⁰ Kto z vás sa bojí Hospodina, nech počúva hlas jeho služobníka. Kto kráča v tmách a nemá svetla, nech dúfa v meno Hospodina a spolieha sa na svojho Boha!¹¹ Hľa, všetci, čo zakladáte oheň a zapaľujete fakle, vstúpte do svetla svojho ohňa a medzi fakle, ktoré ste zapálili. Z mojej ruky sa vám to dostalo, ľahnete si na miesto bolesti.

Skutky apoštolov 22, ¹ „Muži, bratia a otcovia! Vypočujte si teraz, čo vám chcem povedať na svoju obhajobu.“ ² Keď počuli, že sa im prihovára po hebrejsky, správali sa ešte tichšie. A Pavol povedal: ³ „Ja som Žid, narodený v cilícijskom Tarze, ale vychovaný tu, v tomto meste. Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, presne podľa zákona otcov, horlil som za Boha, tak ako aj vy všetci dnes. ⁴ Nasledovníkov tohto učenia som prenasledoval až na smrť. Spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia. ⁵ Dosvedčí mi to aj veľkňaz a celá rada starších. Keď som od nich dostal listy pre bratov, šiel som do Damasku, aby som tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema a dal ich potrestať.⁶ No ako som sa okolo poludnia na svojej ceste blížil k Damasku, znenazdania ma obklopilo prenikavé svetlo z neba. ⁷ Padol som na zem a počul tieto slová: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?‘ ⁸ Odpovedal som: ‚Kto si, Pane?‘ A on mi odpovedal: ‚Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ!‘ ⁹ Tí, čo boli so mnou, videli síce svetlo, ale nepočuli hlas toho, ktorý ku mne hovoril. ¹⁰ Povedal som teda: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ‚Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť.‘ ¹¹ Pretože som bol žiarou toho svetla oslepený, moji spoločníci ma viedli za ruku a tak som prišiel do Damasku.¹² Tu istý Ananiáš, zbožný muž podľa Zákona, o ktorom vydávajú svedectvo všetci tamojší Židia, ¹³ prišiel za mnou, pristúpil ku mne a povedal: ‚Brat Saul, opäť pohliadni!‘ A ja som ho v tej chvíli videl. ¹⁴ Nato Ananiáš povedal: ‚Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil na to, aby si spoznal jeho vôľu, uvidel Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. ¹⁵ Lebo pred všetkými ľuďmi budeš jeho svedkom o tom, čo si videl a počul. ¹⁶ A teraz čo váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno.‘¹⁷ Keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil sa v chráme, dostal som sa do vytrženia ¹⁸ a videl som ho, ako mi hovorí: ‚Ponáhľaj sa, odíď čo najrýchlejšie z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.‘ ¹⁹ A ja som povedal: ‚Pane, oni vedia, že som uväzňoval a bil v synagógach tých, čo v teba veria. ²⁰ A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, bol som pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tých, čo ho zabíjali.‘ ²¹ On mi však povedal: ‚Choď, pretože ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.‘“