Izaiáš 51, 1 Počúvajte ma, vy, čo sa usilujete o spravodlivosť a hľadáte Hospodina. Pozrite na skalu, z ktorej ste vykresaní a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní. 2 Pozrite na Abraháma, vášho otca, a na Sáru, vašu rodičku. Veď bol sám, keď som ho povolal, požehnal a rozmnožil. 3 Áno, Hospodin sa zľutúva nad Sionom, potešuje všetky jeho zrúcaniny. Jeho púšť zmení na Eden a jeho pustatinu na Hospodinovu záhradu. Jasanie a radosť zavládne na ňom, vzdávanie vďaky a hlas piesne. 4 Pozorne ma počúvaj, môj ľud, národy, dávajte pozor! Veď náuka vychádza odo mňa a svoje právo ustanovím za svetlo národov. 5 Blízko je moja spravodlivosť, vychádza moja spása a moje rameno bude súdiť národy. Na mňa budú čakať ostrovy a dúfať budú v moje rameno. 6 Pozdvihnite oči k nebesiam a pozrite dole na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym a zem sa rozpadne ako odev. Podobne pomrú jej obyvatelia. Moja spása však bude trvať naveky a moja spravodlivosť nezanikne. 7 Počúvajte ma, vy čo poznáte spravodlivosť, ľud, čo má v srdci moju náuku: Nebojte sa ľudskej potupy, ich hanenie nech vás neubíja, 8 lebo moľ ich zožerie ako odev a ako vlnu ich zožerie červ. Moja spravodlivosť však bude trvať naveky a moja spása z pokolenia na pokolenie. 9 Zobuď sa, zobuď sa a obleč si moc, rameno Hospodina! Zobuď sa ako v dávnych dňoch, ako za starodávnych pokolení! Nie si to ty, čo rozťal Rahaba a prebodol draka? 10 Nie si to ty, čo vysušil more, vody veľkej priepasti, a čo z morskej priehlbiny spravil cestu na prechod vykúpeným? 11 Vyslobodení Hospodinom sa vrátia a s jasotom prídu na Sion. Na ich hlavách bude ustavičná radosť, jasanie a radosť ich bude nasledovať, smútok a vzdychanie prestanú.12 Ja, ja som ten, čo vás potešuje. Kto si ty, že sa bojíš človeka, ktorý zomrie a ľudského tvora, čo sa pominie ako tráva? 13 Zabudol si na Hospodina, tvojho Tvorcu, ktorý rozostrel nebesá a založil zem. Trasieš sa neustále, celý deň pred hnevom utláčateľa, ktorý sa pripravuje nivočiť. Kde je však zlosť utláčateľa? 14 Spútaný sa náhle oslobodí, nezomrie v jame a nebude mu chýbať chlieb. 15 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more, takže sa vlny búria. Hospodin zástupov je jeho meno. 16 Svoje slová vložím do tvojich úst a schovám ťa v tieni svojej ruky, aby som upevnil nebesá, založil zem a povedal Sionu: Ty si môj ľud. 17 Prebuď sa, prebuď sa, vstávaj, Jeruzalem, ktorý si z ruky Hospodina pil z kalicha jeho hnevu, pil si a vyprázdnil si omamný pohár. 18 Zo všetkých synov, ktorých splodil, niet toho, kto by ho viedol. Zo všetkých synov, ktorých vychoval, niet toho, čo by ho držal za ruku. 19 Tieto dve veci ťa zastihli. Kto smúti za tebou? Skaza, pustošenie, hlad a meč. Kto ťa môže potešiť? 20 Tvoji synovia bezmocne ležia, na rohu každej ulice ako antilopy v sieti, plní Hospodinovho hnevu a karhania tvojho Boha. 21 Preto počuj toto, ty pokorený a opojený, nie však vínom. 22 Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin, tvoj Boh, ktorý bráni svoj ľud: Hľa, beriem z tvojej ruky omamný pohár a kalich svojho hnevu. Už z neho nebudeš piť. 23 Vložím ho do ruky tvojich trýzniteľov, ktorí ti hovorili: Skloň sa, aby sme prešli! Zo svojho chrbta si spravil podlahu ako ulicu pre chodcov.

Lukáš 15, ¹¹ A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. ¹² Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.‘ A otec im majetok rozdelil. ¹³ Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. ¹⁴ Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. ¹⁵ Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. ¹⁶ Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. ¹⁷ Vstúpil do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. ¹⁸ Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. ¹⁹ Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ ²⁰ Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. ²¹ Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.‘ ²² Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! ²³ Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, ²⁴ lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.‘ A všetci sa začali radovať. ²⁵ Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. ²⁶ Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. ²⁷ Sluha odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.‘ ²⁸ Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. ²⁹ On však odpovedal otcovi: ‚Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. ³⁰ No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ ³¹ Ale otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. ³² Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“