Izaiáš 54, 1 Zaplesaj neplodná, čo si nerodila, zajasaj a výskaj, hoci si nepoznala pôrodné bolesti, lebo bude viac synov opustenej ako synov vydatej, hovorí Hospodin: 2 Rozširuj miesto pre svoj stan, rozťahuj plachty svojich príbytkov, nezužuj ich, naťahuj svoje povrazy a upevňuj stanové kolíky! 3 Veď napravo aj naľavo sa rozšíriš. Tvoje potomstvo ovládne národy a obsadí spustnuté mestá. 4 Neboj sa, lebo nebudeš zahanbená, nehanbi sa, lebo nebudeš potupená. Veď zabudneš na hanbu svojej mladosti a na potupu svojho vdovstva si už nespomenieš. 5 Tvojím manželom je predsa tvoj Tvorca, Hospodin zástupov je jeho meno. Tvojím vykupiteľom je Svätý Izraela, nazýva sa Bohom celej zeme. 6 Veď Hospodin ťa povolal ako opustenú a duchom skormútenú ženu. Možno zapudiť ženu mladosti? — hovorí tvoj Boh. 7 Opustil som ťa na malý okamih, ale veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. 8 V návale hnevu som na krátko skryl svoju tvár pred tebou, ale večnou milosťou sa nad tebou zľutúvam, hovorí tvoj vykupiteľ, Hospodin. 9 Pripadá mi to ako za dní Noacha, keď som prisahal, že Noachove vody už nezaplavia zem, tak teraz prisahám, že sa nebudem na teba hnevať ani ťa nebudem karhať. 10 Aj keby sa vrchy pohli a kopce kolísali, moja milosť sa nepohne od teba a moja zmluva pokoja sa nezakolíše, hovorí Hospodin, ktorý sa zľutúva nad tebou. 11 Ty biedna, zmietaná bez útechy. Pozri, ja pri kladení mením tvoje kamene na malachit a tvoje základy na zafír. 12 Tvoje ochranné múry urobím z rubína, tvoje brány z karbunkulu a tvoje hradby zo vzácnych kameňov. 13 Všetci tvoji potomkovia budú učeníkmi Hospodina a budú žiť vo veľkom pokoji. 14 V spravodlivosti budeš upevnená, ďaleko sa drž od útlaku, aby si sa nemusela báť, a od hrôzy, aby sa nepriblížila k tebe. 15 Pozri, ak ťa napadnú, nemá to nič spoločné so mnou, kto proti tebe zaútočí, padne pred tebou. 16 Hľa, ja som stvoril kováča, čo rozdúchava uhlie v ohni a svojou zručnosťou vyrába zbrane. Ja som stvoril ničiteľa, aby ničil. 17 Nijaká zbraň vyrobená proti tebe sa nevydarí a každý jazyk, ktorý povstane proti tebe, usvedčíš na súde. Toto je podiel služobníkov Hospodina a dobrodenie odo mňa — znie výrok Hospodina.
Lukáš 6, 1 V istú sobotu prechádzal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli. 2 Niektorí z farizejov proti tomu namietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené? 3 Ježiš im odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? 4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov. 5 A dodal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou. 6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam istý človek s vyschnutou pravou rukou. 7 Zákonníci a farizeji striehli na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať. Hľadali, z čoho by ho mohli obžalovať. 8 On vedel o ich zmýšľaní a napriek tomu povedal človeku s vyschnutou rukou: Vstaň a postav sa do stredu. On vstal a postavil sa. 9 Ježiš im povedal: Pýtam sa vás, je dovolené v sobotu robiť dobre, alebo zle? Možno v sobotu zachrániť život, alebo ho zničiť? 10 Poobzeral sa po všetkých a tomu človeku povedal: Vystri ruku. Keď tak urobil, ruka mu ozdravela. 11 Zmocnila sa ich zlosť a radili sa, čo urobiť s Ježišom.
