Izaiáš 63, 1 Kto to prichádza z Edómu a v ohnivom rúchu z Bocry? Čo sa skvie vo svojom odeve, čo vykračuje v plnej sile? — Ja som ten, čo hovorí správne a sporí sa pre spásu. 2 Prečo je tvoje rúcho červené a prečo sú tvoje šaty ako odev toho, čo šliape v lise? 3 Sám som šliapal v lise a z národov pri mne nebol nikto, vo svojom hneve som ich pošliapal a udupal vo svojom rozhorčení, až prúd krvi z nich striekal na môj šat a celé rúcho som si poškvrnil. 4 Deň pomsty bol v mojom srdci, prišiel rok môjho vykúpenia. 5 Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo, znechutený som sa díval, nebol však nikto, kto by ma podporil. Vtedy mi pomohlo moje rameno, moje rozhorčenie, to ma podporilo; 6 šliapal som národy vo svojom hneve, opil som ich svojím rozhorčením, a ich krv som prúdom vylial na zem. 7 Dobrodenia Hospodina chcem spomínať, chvályhodné skutky Hospodina za všetko, čo nám Hospodin poskytol. Za jeho veľkú dobrotu k domu Izraela, ktorú preukázal ako svoje zľutovanie a za množstvo svojich dobrodení. 8 On povedal: Sú predsa môj ľud, synovia, ktorí nesklamú. A stal sa im spasiteľom 9 vo všetkom ich súžení. Ani posol, ani anjel, no on sám ich zachránil vo svojej láske a zhovievavosti, on ich vykúpil, pozdvihol ich a niesol, po všetky dni, od nepamäti. 10 Oni sa však búrili a zarmucovali jeho svätého ducha, preto sa obrátil proti nim ako nepriateľ, sám proti nim bojoval. 11 Spomenul si však na dávne dni, na Mojžiša a jeho ľud. Kde je ten, čo vyviedol z mora pastiera svojho stáda? Kde je ten, čo mu vložil do vnútra svojho svätého ducha, 12 čo viedol za pravicu Mojžiša svojím slávnym ramenom, čo rozdelil vody pred nimi, aby si urobil meno večným, 13 a čo ich viedol hlbinami ako kone v púšti bez potknutia? 14 Duch Hospodina ich viedol do pokoja, ako keď dobytok zostupuje do údolia. Tak si viedol svoj ľud, aby si svoje meno urobil slávnym.

Lukáš 8, 26 Priplavili sa do gerazského kraja, ktorý je oproti Galilei. 27 Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu nejaký muž z mesta posadnutý zlými duchmi. Už dávnejšie sa neobliekal, nebýval v dome, ale sa zdržiaval v hroboch. 28 Keď zbadal Ježiša, s krikom padol pred neho a volal mocným hlasom: Ježiš, Syn najvyššieho Boha, nechaj ma! Prosím ťa, nemuč ma! 29 Rozkázal totiž nečistému duchu vyjsť z toho človeka, ktorý ho mal už dlhý čas v moci. Nohy mu spútavali okovami aj reťazami a strážili ho. Ale on putá roztrhal a démon ho hnal na pusté miesto. 30 Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Légia, odpovedal, pretože vošlo do neho mnoho démonov. 31 A tí ho žiadali, aby ich neposielal do pekelnej priepasti. 32 Neďaleko na svahu sa pásla veľká črieda svíň. Prosili ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. On im to dovolil. 33 Vtedy zlí duchovia vyšli z človeka do svíň. Nato sa črieda vrhla dolu úbočím do jazera a utopila sa. 34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a rozchýrili to po meste i po vidieku. 35 A ľudia sa šli pozrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi. Človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Prenikla ich hrôza. 36 Tí, čo to videli, porozprávali im, ako bol posadnutý uzdravený. 37 Všetci obyvatelia gerazského kraja ho požiadali, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. Vstúpil teda do loďky a vrátil sa. 38 Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale Ježiš ho poslal preč so slovami: 39 Vráť sa domov a porozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh. Odišiel teda a rozchýril po celom meste, čo mu urobil Ježiš.