Izaiáš 63, ¹⁵ Pozri z neba a hľaď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je tvoja horlivosť a odvaha? Pohnutie tvojho vnútra a tvoj súcit voči mne sú zdržanlivé.¹⁶ Naším otcom si predsa ty, lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná. Ty, Hospodin, si náš otec, „náš vykupiteľ“ je oddávna tvoje meno.¹⁷ Prečo nás, Hospodin, odkláňaš od svojich ciest; zatvrdzuješ naše srdcia pred bázňou voči tebe? Vráť sa pre svojich služobníkov, pre tvoje dedičné kmene.¹⁸ Na krátky čas tvoj svätý ľud ovládli naši nepriatelia, pošliapali tvoju svätyňu.¹⁹ Stali sme sa tými, akoby si oddávna nevládol nad nami a nad ktorými sa neprevolávalo tvoje meno. Kiežby si roztrhol nebesia, zostúpil a vrchy by sa pred tebou rozliali.64, ¹ Ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu, tak daj poznať svoje meno svojim nepriateľom. Nech sa trasú pred tebou národy.² Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si, pred tebou sa vrchy rozliali.³ Od vekov nebolo počuť ani slýchať, ani oko nevidelo, žeby iný boh okrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.⁴ Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť a na tvojich cestách spomína na teba. Hľa, ty si sa hneval, ale my sme ďalej hrešili, no oddávna na tvojich cestách môžeme byť spasení.⁵ Všetci sme boli ako nečistí, všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho, všetci sme zvädli ako lístie, naše viny nás odnášali ako vietor.⁶ Nikto nevzýva tvoje meno, neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe, lebo si pred nami skryl svoju tvár a nechal si nás v moci našich vín.⁷ Teraz však, Hospodin, ty si náš otec, my sme hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojej ruky.⁸ Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin, nespomínaj už viac vinu. Hľa, pozri, všetci sme tvoj ľud.⁹ Tvoje sväté mestá sa stali púšťou, Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumoviskom.¹⁰ Náš svätý a slávny dom, v ktorom ťa chválili naši otcovia, stal sa zhoreniskom a všetko, čo nám bolo milé, stalo sa zbúraniskom.¹¹ Azda chceš byť, Hospodin, po tom všetkom zdržanlivý? Chceš mlčať a tak veľmi nás ponižovať?

Skutky apoštolov 27, ⁹ Keďže ubehlo pomerne veľa času a plavba bola už nebezpečná, veď bolo už po Pôste, Pavol ich varoval: ¹⁰ „Muži, zisťujem, že plavba bude nebezpečná a spôsobí ťažkú stratu nielen nákladu a lode, ale aj našich životov.“ ¹¹ No stotník viac dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako Pavlovým slovám. ¹² Prístav však nebol vhodný na prezimovanie, preto sa väčšina rozhodla odtiaľ vyplávať a podľa možnosti sa dostať do prístavu Fénix a tam prečkať zimu. Je to prístav na Kréte, otvorený na juhozápad a severozápad.¹³ Keď začal viať južný vietor, nazdali sa, že sa im podarí dosiahnuť, čo si zaumienili. Zdvihli teda kotvu a plavili sa tesne popri Kréte. ¹⁴ Ale krátko nato sa strhol prudký vietor, ktorý sa volá Eurakylón. ¹⁵ Keď sa vietor zmocnil lode a nebolo možné udržať kurz, nechali sme ním loď unášať. ¹⁶ Keď sme sa dostali do závetria ostrovčeka, ktorý sa volá Kauda, horko-ťažko sme zachránili čln. ¹⁷ Keď ho potom vytiahli, zabezpečili loď tým, že ju podpásali. Potom v obave, aby nenarazili na plytčinu Syrtis, zvinuli plachtu a takto sa nechali unášať. ¹⁸ Búrka nami však prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad ¹⁹ a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali aj lodné náradie. ²⁰ No keď sa už viac dní neobjavovalo ani slnko, ani hviezdy, a pritom búrka zúrila stále nezmenšenou silou, začali sme strácať všetku nádej, že sa zachránime.²¹ Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil do stredu a povedal: „Mali ste ma, muži, poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili túto škodu a stratu. ²² Teraz vás vyzývam, aby ste neklesali na duchu, lebo nikto z vás nepríde o život, iba plavidlo sa zničí. ²³ Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, ²⁴ a povedal: ‚Neboj sa, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa plavia s tebou.‘ ²⁵ Preto, muži, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi povedal. ²⁶ Máme však doraziť k nejakému ostrovu.“