Izaiáš 8, ¹ Hospodin mi povedal: „Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu čitateľným písmom: Mahér-Šalál-Cháš-Baz!“ ² Privolal som si hodnoverných svedkov, kňazov Uriju a Jeberechjovho syna Zecharju. ³ Keď som sa potom priblížil k prorokyni, počala a porodila syna. Hospodin mi povedal: „Nazvi ho Mahér-Šalál-Cháš-Baz! ⁴ Prv než chlapec bude vedieť zavolať: ‚Otec môj, mama moja!‘, odnesú bohatstvo z Damasku a korisť zo Samárie pred asýrskeho kráľa.⁵ Hospodin dodal pre mňa ešte tieto slová:⁶ „Pretože tento ľud zavrhol vody Šilóachu, ktoré tečú tíško, a teší sa z Recína a Remaljovho syna,⁷ preto, hľa, Pán privedie na nich dravé a veľké vody Eufratu — asýrskeho kráľa s celou jeho slávou, vystúpi nad svoje riečiská a pretečie všetky svoje brehy.⁸ Zabočí do Judska, rozvodní sa a preleje cez brehy, bude siahať až po krk a rozpäté ramená naplnia tvoju krajinu, Emanuel, po celej šírke.⁹ Spolčujte sa, národy, zúrte, deste sa, počúvajte všetky diaľavy sveta, zbrojte, ale deste sa, zbrojte, ale deste sa!¹⁰ Pripravujte plán, ale stroskotá, navrhnite niečo, ale neuskutoční sa to, pretože Boh je s nami.“¹¹ Takto mi povedal Hospodin, keď ma mocne uchopil za ruku a varoval ma, aby som nešiel cestou tohto ľudu.¹² „Nenazývajte sprisahaním všetko, čo tento ľud nazýva sprisahaním a čoho sa bojí, vy sa nebojte ani sa nestrachujte!¹³ Hospodina zástupov pokladajte za svätého, jeho sa bojte a pred ním sa strachujte!¹⁴ On bude svätyňou a kameňom úrazu, skalou na potknutie pre obidva domy Izraela, sieťou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema.¹⁵ Mnohí sa oň potknú, padnú a rozbijú sa, padnú do pasce a chytia sa.“

Skutky apoštolov 7, ¹ Veľkňaz sa ho spýtal: „Je to naozaj tak?“ ² A on odpovedal: „Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, skôr ako sa usadil v Charáne, ³ a povedal mu: ‚Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.‘ ⁴ Potom odišiel z krajiny Chaldejcov a usadil sa v Charáne. A odtiaľ ho Boh po smrti jeho otca presťahoval do tejto krajiny, v ktorej vy teraz žijete. ⁵ V nej mu nedal dedičný podiel ani na stopu nohy, ale prisľúbil, že túto krajinu dá do vlastníctva jemu a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal dieťa. ⁶ Boh povedal, že jeho potomstvo bude prisťahovalcom v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov s ním budú zle zaobchádzať. ⁷ ‚Avšak ja budem súdiť ten národ, ktorému budú otročiť,‘ povedal Boh. ‚A potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.‘ ⁸ Potom mu dal zmluvu obriezky. Keď sa potom stal otcom Izáka, na ôsmy deň ho obrezal a Izák zasa Jákoba a Jákob dvanástich patriarchov.⁹ Patriarchovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta, ale Boh bol s ním ¹⁰ a vyslobodil ho zo všetkých súžení, dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, a ten ho ustanovil za hlavného správcu Egypta a celého svojho domu. ¹¹ V celom Egypte i Kanaáne nastal hlad a veľké súženie; naši otcovia nemali čo jesť. ¹² Keď sa Jákob dopočul, že v Egypte je obilie, poslal ta po prvý raz našich otcov. ¹³ Pri ich druhej návšteve sa Jozef dal spoznať svojim bratom a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom rode. ¹⁴ Jozef poslal po svojho otca Jákoba a pozval jeho i celé príbuzenstvo k sebe — sedemdesiatpäť ľudí. ¹⁵ Jákob teda prišiel do Egypta; zomrel tam on aj naši otcovia. ¹⁶ Preniesli ich do Síchemu a uložili v hrobe, ktorý kúpil za peniaze Abrahám od synov Chamóra v Sícheme.¹⁷ Keď sa blížil čas, aby Boh splnil sľub, ktorý dal pod prísahou Abrahámovi, ľud sa v Egypte vzmáhal a rozmnožoval, ¹⁸ kým v Egypte nenastúpil iný kráľ, ktorý už o Jozefovi nevedel. ¹⁹ Ten zákerne trápil náš rod a našich otcov nútil odhadzovať svoje nemluvňatá, aby neostali nažive. ²⁰ Práve v tom čase sa narodil Mojžiš, ktorý sa zapáčil Bohu. V otcovskom dome ho chovali tri mesiace. ²¹ Keď ho museli odložiť, ujala sa ho faraónova dcéra, ktorá si ho vychovala ako vlastného syna. ²² Mojžiš bol takto vychovaný vo všetkej múdrosti Egypťanov a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch.²³ Keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich bratov, synov Izraela. ²⁴ Keď videl, ako na jednom z nich páchali bezprávie, obránil a pomstil utláčaného tým, že Egypťana zabil. ²⁵ Nazdával sa, že jeho bratia pochopia, že Boh im jeho rukou prináša záchranu. Oni však nepochopili. ²⁶ Nasledujúci deň sa medzi nimi objavil, práve keď sa vadili, a dohováral im, aby sa zmierili: ‚Muži, veď ste bratia! Prečo teda jeden druhému ubližujete?‘ ²⁷ Tu ho ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odstrčil a povedal: ‚Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? ²⁸ Vari ma chceš zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana?‘ ²⁹ Po týchto slovách Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v krajine Midjánčanov, kde sa mu narodili dvaja synovia.³⁰ Po uplynutí štyridsiatich rokov sa mu na púšti pri vrchu Sinaj v plameni horiaceho kra zjavil anjel. ³¹ Keď Mojžiš uzrel tento úkaz, zadivil sa, ale keď sa priblížil, aby si to lepšie pozrel, zaznel Pánov hlas: ³² ‚Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jákoba.‘ Mojžiš sa rozochvel a neodvážil sa vzhliadnuť. ³³ Pán mu povedal: ‚Vyzuj si sandále z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. ³⁴ Videl som, dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte, počul som jeho vzdychanie, a tak som zostúpil, aby som ho vyslobodil. Teraz teda poď, pošlem ťa do Egypta.‘ ³⁵ Toho Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: ‚Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?‘, poslal Boh ako knieža a vysloboditeľa pomocou anjela, čo sa mu zjavil v kre. ³⁶ A Mojžiš ich vyviedol, pričom robil zázraky a znamenia v egyptskej krajine, pri Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. ³⁷ Je to ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: ‚Boh vám spomedzi vašich bratov vzbudí proroka, ako som ja.‘ ³⁸ On bol vtedy v zhromaždení ľudu na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý k nemu hovoril na vrchu Sinaj, a našimi otcami. On prijal slová života, aby nám ich odovzdal. ³⁹ Naši otcovia ho však nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a ich srdcia sa obrátili k Egyptu. ⁴⁰ Áronovi povedali: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny.‘ ⁴¹ V tých dňoch zhotovili teľa, modle priniesli obetu a radovali sa z diela svojich rúk. ⁴² Vtedy sa Boh od nich odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako je napísané v knihe Prorokov: Azda ste mne prinášali obety a dary po štyridsať rokov na púšti, dom Izraela?⁴³ Veď ste so sebou nosili stan Molocha a hviezdu svojho boha Raifana, modly, ktoré ste zhotovili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon.