Jeremiáš 1, 1 Reči Jeremiáša, syna Chilkiju, spomedzi kňazov v Anatóte v Benjamínovej krajine. 2 Hospodin k nemu prehovoril v dňoch judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, v trinástom roku jeho vlády 3 a v dňoch judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, až do konca jedenásteho roka judského kráľa Cidkiju, Joziášovho syna, až do odvlečenia Jeruzalema v piatom mesiaci. 4 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 5 Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov. 6 Povedal som: Pane môj, Hospodin, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec. 7 Hospodin mi však povedal: Nehovor, ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem! 8 Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina. 9 Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst. 10 Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil. 11 Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: Čo vidíš, Jeremiáš? Ja som odpovedal: Vidím prút mandľovníka. 12 Hospodin mi povedal: Dobre si videl, pretože bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil. 13 Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: Čo vidíš? Povedal som: Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu. 14 Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny. 15 Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe — znie výrok Hospodina. Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám. 16 Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu, pretože ma opustili, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk. 17 Ty si však opáš bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil! 18 Pozri, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Judska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. 19 Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou — znie výrok Hospodina — aby som ťa zachránil.

Títovi 1, 1 Pavol, služobník Boha a apoštol Ježiša Krista, pre vieru Božích vyvolených a pre poznanie pravdy, ktorá je v súlade s nábožnosťou, 2 v nádeji na večný život, ktorý prisľúbil pravdivý Boh pred večnými vekmi. 3 V určenom čase však zjavil svoje slovo v ohlasovaní, ktoré mi bolo zverené v súlade s príkazom nášho Spasiteľa, Boha. 4 Títovi, svojmu pravému dieťaťu v spoločnej viere: Milosť a pokoj od Boha Otca a Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. 5 Preto som ťa nechal na Kréte, aby si dal do poriadku, čo ešte treba, a aby si v mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal: 6 má to byť bezúhonný muž, jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nie sú obviňované z neporiadneho života a neposlušnosti. 7 Veď biskup ako Boží správca musí byť bezúhonný, nie samoľúby, nie hnevlivý, nie pijan, nie bitkár, nesmie túžiť po nečestnom zisku, 8 musí byť pohostinný, musí milovať dobro, musí byť uvážlivý, spravodlivý, pobožný, zdržanlivý. 9 Musí sa pridŕžať pravého slova podľa učenia, má byť schopný povzbudzovať v zdravom učení i usvedčovať odporcov.