Jeremiáš 16, 14 Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —, keď už nebudete hovoriť: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraela z Egypta, 15 ale len: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozohnal, a ja ich privediem späť do krajiny, ktorú som dal ich otcom. 16 Hľa, pošlem po mnohých rybárov — znie výrok Hospodina —, ktorí ich vychytajú. Potom pošlem po mnohých lovcov a tí ich pochytajú na všetkých vrchoch, na všetkých kopcoch a vo všetkých skalných puklinách. 17 Veď mám oči na všetkých ich cestách, predo mnou sa neskryjú, ani ich vina nie je skrytá pred mojimi očami. 18 Najprv dvojnásobne odplatím ich vinu a ich hriech, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ohavnosťami naplnili moje dedičstvo. 19 Hospodin, moja sila a moja pevnosť, moje útočisko v dni úzkosti! K tebe prídu národy od končín zeme a povedia: Len klamstvo dedili naši otcovia, iba ničoty, ktoré nič neosožia. 20 Či si môže človek robiť bohov? Veď to nie sú bohovia! 21 Preto ja ich poučím, tentoraz im dám spoznať svoju moc a silu a spoznajú, že moje meno je Hospodin.
Židom 9, 1 Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú svätyňu. 2 Bol zhotovený prvý stan, v ktorom bol svietnik, stôl a predkladané chleby. Nazýva sa svätyňou. 3 Za druhou oponou bol stan, ktorý sa volá svätyňa svätých. 4 K nej patril zlatý kadidlový oltár, archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy. 5 Nad ňou boli cherubi slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz podrobne netreba hovoriť. 6 Odkedy je to takto zariadené, stále vchádzajú do prvého stanu kňazi, ktorí tam konajú bohoslužbu. 7 Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu. 8 Takto Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stan, nie je ešte otvorená cesta do svätyne. 9 To je prirovnanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu; 10 spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len vonkajšie predpisy, ktoré platia do času nápravy. 11 Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, zhotovený nie rukou, čiže nie z tohto stvoreného sveta, 12 raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. 13 Veď ak už pokropenie krvou capov a býkov a popol z jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli telesne čistí, 14 o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
