Jeremiáš 18, 1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu a tam ti oznámim svoje slová. 3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu; práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4 Keď sa mu nevydarila nádoba, na ktorej práve pracoval, ako sa to stáva s hlinou v ruke hrnčiara, začal znova a urobil z nej inú nádobu, ako hrnčiar uznal za dobré. 5 Hospodin ku mne prehovoril takto: 6 Či ja nemôžem s vami urobiť ako tento hrnčiar — znie výrok Hospodina? Ako je hlina v ruke hrnčiara, tak ste vy, dom Izraela, v mojej ruke. 7 Raz pohrozím niektorému národu alebo niektorému kráľovstvu, že ho vykorením a zničím. 8 Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vyčítal, potom upustím od nešťastia, ktoré som mu zamýšľal urobiť. 9 Inokedy zas oznámim niektorému národu alebo kráľovstvu, že ho znova vybudujem a vysadím. 10 Ak však bude robiť, čo je predo mnou zlé a nebude ma poslúchať, vtedy oľutujem to dobro, čo som mu zamýšľal urobiť. 11 Teraz povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Chystám pre vás nešťastie. Každý nech sa vráti zo svojej zlej cesty a nech napraví svoje cesty a skutky! 12 Odpovedali: Nikdy! My máme pred sebou svoje vlastné plány a každý z nás chce konať podľa svojho zlého zatvrdeného srdca. 13 Toto hovorí Hospodin: Spýtajte sa národov, či niekto počul čosi podobné. Hroznú vec urobila panna Izrael. 14 Môže sa zo skaly Sirjónu stratiť libanonský sneh? Vyschnú azda tieto cudzie, studené a zurčiace vody? 15 Môj ľud však na mňa zabudol, spaľoval kadidlo ničomným bôžikom, ktorí mu na jeho cestách, na dávnych chodníkoch spôsobili, aby sa potkol a chodil bočnými chodníkmi, po neupravenej ceste, 16 aby zmenil svoju krajinu na púšť, na večný posmech. Ktokoľvek ňou prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou. 17 Rozoženiem ich pred nepriateľmi ako východný vietor, ukážem im chrbát, nie tvár, v deň ich núdze.18 Povedali: Poďte a vymyslime nejaké plány proti Jeremiášovi. Veď u kňaza nezanikla múdrosť ani rada u mudrca, ani reč u proroka. Poďte, porazíme ho jazykom. 19 Pozri na mňa, Hospodin, a počuj hlas mojich protivníkov! 20 Môže byť dobro odmenené zlom? Veď pre mňa vykopali jamu! Spomeň si, že som stál pred tebou, aby som hovoril pre ich dobro a odvrátil od nich tvoj hnev. 21 Preto vydaj ich synov hladu a vydaj ich moci meča, nech sú ich ženy bezdetné a ovdovené, ich mužov nech zmárni smrť a ich mladíkov nech porazí meč v boji. 22 Z ich domov nech sa ozýva kvílenie, keď náhle privedieš na nich zástup ničiteľov, lebo vykopali jamu, aby ma polapili, a osídla nastavili mojim nohám. 23 Ty však, Hospodin, poznáš všetky ich vražedné plány proti mne. Neodpusti im ich vinu ani ich hriech nezotri spred svojej tváre! Nech padajú pred tebou a v čase svojho hnevu konaj proti nim.
2. Korintským 2, 1 Tak som sa totiž sám v sebe rozhodol, že k vám neprídem, aby som vás zarmútil. 2 Veď ak ja zarmútim vás, kto potom poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil? 3 A toto som vám napísal, aby ma, keď prídem, nezarmútili tí, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa na vás všetkých, že moja radosť bude radosťou vás všetkých. 4 Písal som vám totiž v hlbokom súžení a úzkosti srdca i s mnohými slzami nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste spoznali nesmiernu lásku, ktorú k vám prechovávam. 5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale aspoň sčasti — nechcem zveličovať — zarmútil aj vás všetkých. 6 Takému stačí trest, ktorého sa mu dostalo od väčšiny. 7 Preto mu radšej odpustite a potešte ho, aby ho nezachvátil priveľký zármutok. 8 A preto vás prosím, aby ste mu preukázali lásku. 9 Veď preto som to napísal, aby som poznal, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Keď som ja niečo odpustil — ak som mal čo odpúšťať — robím to pred tvárou Krista pre vás, 11 aby nás neoklamal satan, veď jeho zámery poznáme. 12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere, 13 môj duch nemal pokoj, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám v Kristovi vždy dáva víťaziť a na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme Kristovou vôňou, príjemnou Bohu uprostred tých, čo získavajú spásu aj medzi tými, čo hynú; 16 jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život. Ale kto je na to súci? 17 Lebo my nie sme ako tí, čo kupčia s Božím slovom, ale hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.
