Jeremiáš 18, 1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 „Vstaň, choď do hrnčiarovho domu a tam ti oznámim svoje slová.“ 3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu; práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4 Nádoba, ktorú vyrábal z hliny, sa v hrnčiarových rukách pokazila. Znova z nej urobil inú nádobu, ako uznal za správne.5 Hospodin ku mne prehovoril takto: 6 „Či ja nemôžem s vami urobiť ako tento hrnčiar?“ znie výrok Hospodina. „Ako je hlina v ruke hrnčiara, tak ste vy, dom Izraela, v mojej ruke. 7 Raz pohrozím niektorému národu alebo niektorému kráľovstvu, že ho vykorením a zničím. 8 Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vyčítal, potom upustím od nešťastia, ktoré som mu zamýšľal urobiť. 9 Inokedy zas oznámim niektorému národu alebo kráľovstvu, že ho znova vybudujem a vysadím. 10 Ak však bude robiť, čo je predo mnou zlé a nebude ma poslúchať, vtedy oľutujem to dobro, čo som mu zamýšľal urobiť.11 Teraz povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: ‚Chystám pre vás nešťastie a pripravujem proti vám plán. Každý nech sa vráti zo svojej zlej cesty a nech napraví svoje cesty a skutky!‘“ 12 Odpovedali: „Darmo! My máme pred sebou svoje vlastné plány a každý z nás chce konať podľa svojho zlého zatvrdeného srdca.“ 13 Toto hovorí Hospodin: „Spýtajte sa národov, či niekto počul čosi podobné. Hroznú vec urobila izraelská panna.14 Môže sa zo skaly Sirjónu stratiť libanonský sneh? Vyschnú azda tieto cudzie, studené a zurčiace vody?15 Môj ľud však na mňa zabudol, spaľoval kadidlo ničomným bôžikom, ktorí mu na jeho cestách, na dávnych chodníkoch spôsobili, aby sa potkol a chodil bočnými chodníkmi, po neupravenej ceste,16 aby zmenil svoju krajinu na púšť, na večný posmech. Ktokoľvek ňou prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou.17 Rozoženiem ich pred nepriateľmi ako východný vietor, ukážem im chrbát, nie tvár, v deň ich pohromy.“ 18 Povedali: „Poďte a vymyslime nejaké plány proti Jeremiášovi. Veď u kňaza nezanikla múdrosť ani rada u mudrca, ani reč u proroka. Poďte, porazíme ho jazykom.“19 Pozri na mňa, Hospodin, a počuj hlas mojich protivníkov!20 Môže byť dobro odmenené zlom? Veď pre mňa vykopali jamu! Spomeň si, že som stál pred tebou, aby som hovoril pre ich dobro a odvrátil od nich tvoj hnev.21 Preto vydaj ich synov hladu a vydaj ich moci meča, nech sú ich ženy bezdetné a ovdovené, ich mužov nech zmárni smrť a ich mladíkov nech porazí meč v boji.22 Z ich domov nech sa ozýva kvílenie, keď náhle privedieš na nich zástup ničiteľov, lebo vykopali jamu, aby ma polapili, a osídla nastavili mojim nohám.23 Ty však, Hospodin, poznáš všetky ich vražedné plány proti mne. Neodpusti im ich vinu, ani ich hriech nezotri spred svojej tváre! Nech padajú pred tebou a v čase svojho hnevu konaj proti nim.
Ev. Jána 11, 33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený 34 sa pýtal: „Kde ste ho položili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 35 Ježiš zaplakal. 36 Tu povedali Židia: „Hľa, ako ho mal rád!“ 37 Niektorí z nich však hovorili: „Či nemohol ten, ktorý otvoril oči slepému, urobiť aj to, aby tento nezomrel?“ 38 Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štvrtý deň mŕtvy!“ 40 Ježiš jej odpovedal: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43 Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ 44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť!“
