Jeremiáš 19, 1 Toto hovorí Hospodin: Choď, kúp kamenný krčah u hrnčiara, vezmi so sebou niektorých starších z ľudu a starších z kňazov. 2 Potom sa pober do Údolia Ben-Hinnóm, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány, a tam vyhlásiš slová, ktoré ti budem hovoriť. 3 Povieš: počujte Hospodinovo slovo, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Na toto miesto privediem také nešťastie, že každému, kto o ňom počuje, zacvendží v ušiach. 4 Veď ma opustili, toto miesto mi odcudzili, pálili tam kadidlo cudzím bohom, ktorých nepoznali ani ich otcovia, ani judskí králi, a toto miesto naplnili nevinnou krvou. 5 Baálovi budovali výšiny, kam svoje deti prinášali Baálovi ako spaľovanú obetu, čo som im neprikázal, nenariadil, ba ani mi to neprišlo na myseľ. 6 Preto prídu dni — znie výrok Hospodina —, keď sa toto miesto už nebude volať Tófet a Údolie Ben-Hinnóm, ale Údolie vraždenia. 7 Na tomto mieste urobím bezradným Júdu a Jeruzalem, pobijem ich mečom pred ich nepriateľmi, rukou tých, ktorí im siahajú na život. Ich mŕtvoly vydám za pokrm nebeským vtákom a zveri zeme. 8 Na hrôzu a na posmech obrátim toto mesto; každý, kto pôjde popri ňom, zhrozí sa a zhíkne nad všetkými jeho ranami. 9 Budem ich kŕmiť mäsom z ich synov a mäsom z ich dcér. Každý bude jesť mäso svojho blížneho pri obliehaní a v núdzi, keď ich budú zvierať ich nepriatelia a budú im siahať na život. 10 Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí pôjdu s tebou. 11 Povedz im: Toto hovorí Hospodin zástupov: Takto rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbila hlinená nádoba, ktorú nemožno opraviť. V Tófete sa bude pochovávať, lebo inde nebude miesto na pochovávanie. 12 Tak zaobchodím s týmto miestom — znie výrok Hospodina — a s jeho obyvateľmi. Toto mesto urobím podobným Tófetu. 13 Domy Jeruzalema a domy judských kráľov budú poškvrnené ako miesto Tófet. Všetky domy, na ktorých strechách pálili kadidlo celému nebeskému zástupu a cudzím bohom prinášali nápojové obety. 14 Keď sa Jeremiáš vrátil z Tófetu, kam ho poslal Hospodin prorokovať, postavil sa na nádvorie domu Hospodina a povedal všetkému ľudu: 15 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Na toto mesto a na všetky okolité mestá privediem každú pohromu, ktorou som im hrozil, lebo si zatvrdili šiju a nepočúvali moje slová.
2. Korintským 3, 1 Zasa začíname odporúčať samých seba? Alebo, azda, ako niektorí iní, potrebujeme odporúčajúce listy pre vás alebo od vás? 2 Vy ste naším listom, vpísaným do našich sŕdc; poznajú a čítajú ho všetci ľudia. 3 Veď na vás je zjavné, že ste Kristov list, pripravený našou službou, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách ľudských sŕdc. 4 Máme teda takúto dôveru v Boha skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha, 6 ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 Ak teda služba smrti vyrytá písmenami do kameňa bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jej jas, aj keď pominuteľný, 8 o čo slávnejšia bude služba Ducha? 9 Ak bola teda služba odsúdenia slávnou, omnoho viac oplýva slávou služba ospravedlnenia. 10 Lebo to, čo bolo raz slávne, stratilo svoju slávu pre vznešenejšiu slávu. 11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, omnoho slávnejšie je to, čo zostáva. 12 Keď teda máme takúto nádej, vystupujeme s plnou otvorenosťou, 13 nie ako Mojžiš, ktorý si kládol na tvár závoj, aby synovia Izraela nezbadali koniec tej pominuteľnej žiary. 14 Ich myseľ však na tom otupela. Až do dnešného dňa totiž ostáva ten istý závoj pri čítaní Starej zmluvy, a nie je odhalený, pretože iba v Kristovi sa odstraňuje. 15 A tak až dodnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží na ich srdci závoj. 16 No keď sa hocikto obráti k Pánovi, závoj je odňatý. 17 Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18 Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch.
