Nahrávam Udalosti

« All Events

  • Táto udalosť už prebehla.

Jeremiáš 19,14-20,18; Ev. Jána 12,1-8

23 februára

Jeremiáš 19,

14 Keď sa Jeremiáš vrátil z Tófetu, kam ho poslal Hospodin prorokovať, postavil sa na nádvorie Hospodinovho domu a povedal všetkému ľudu: 15 „Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: ‚Na toto mesto a na všetky okolité mestá privediem každú pohromu, ktorou som im hrozil, lebo si zatvrdili šiju a nepočúvali moje slová.‘“ 1 Kňaz Pašchúr, syn Imméra, dozorca a predstavený v Hospodinovom dome, počul Jeremiáša prorokovať tieto slová. 2 Pašchúr dal proroka Jeremiáša zbiť a zovrieť do klady, ktorá bola vedľa hornej Benjamínskej brány pri Hospodinovom dome. 3 Nasledujúce ráno Pašchúr Jeremiáša z klady prepustil. Jeremiáš mu povedal: „Hospodin ťa nebude volať Pašchúr, ale Hrôza naokolo. 4 Toto ti hovorí Hospodin: ‚Urobím z teba hrôzu pre teba a pre všetkých, ktorí ťa milujú; padnú mečom svojich nepriateľov a tvoje oči sa budú na to dívať. A celé Judsko vydám do ruky babylonského kráľa; odvlečie ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5 Všetok majetok tohto mesta, všetko jeho imanie, všetky jeho drahocennosti, všetky poklady judských kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6 Ty, Pašchúr, a všetci obyvatelia tvojho domu, pôjdete do babylonského zajatia. Pôjdeš do Babylonu a tam zomrieš, tam pochovajú teba i všetkých, ktorí ťa milujú a ktorým si falošne prorokoval.‘“ 7 Zvábil si ma, Hospodin, a dal som sa zvábiť, mocne si ma pritiahol k sebe a premohol si ma. Celý deň som na posmech, každý sa mi posmieva.8 Kedykoľvek hovorím, musím kričať: „Násilie a lúpež!“ musím volať. Veď Hospodinovo slovo mi celý deň prináša potupu a výsmech.9 Povedal som: „Nebudem ho pripomínať a nepoviem už ani slovo v jeho mene.“ V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň, zadržiavaný v mojich kostiach. Snažil som sa ho v sebe zadržať, ale nevládal som.10 Počúvam zlomyseľné šepkanie mnohých: „Hrôza je naokolo! Udajte ho! Udáme ho!“ Všetci moji priaznivci striehnu na moje potknutie: „Azda sa dá zviesť, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom.“11 Hospodin je so mnou ako mocný hrdina, preto sa moji prenasledovatelia potknú a nič nezmôžu. Utŕžia hanbu, že nič nedosiahli, na ich večnú potupu sa nezabudne.12 Hospodin zástupov, ktorý skúmaš spravodlivého, ktorý vidíš do obličiek i srdca, chcem vidieť, ako sa na nich vypomstíš, veď tebe som zveril svoj spor.13 Spievajte Hospodinovi, oslavujte Hospodina, lebo vytrhol život úbožiaka z ruky zločincov.14 Prekliaty deň, v ktorom som sa narodil! Deň, keď ma porodila moja matka, nech nie je požehnaný!15 Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi: „Narodilo sa ti dieťa, chlapec!“ a naplnil ho radosťou.16 Nech je ten muž ako mestá, ktoré Hospodin bez milosti rozvrátil. Ráno nech počuje krik a napoludnie poplašné znamenie,17 lebo ma neusmrtil v matkinom lone, aby sa mi matka stala hrobom a jej lono aby zostalo so mnou navždy tehotné.18 Prečo som vyšiel z matkinho lona? Aby som videl trápenie a žiaľ? Aby sa v hanbe míňali moje dni?

Ev. Jána 12, 1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol medzi tými, ktorí s ním stolovali. 3 Mária vzala libru vzácnej voňavej masti z pravého nardu, natrela Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou myrhy. 4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5 „Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným?“ 6 Ale to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a pretože mal pokladničku a brával z toho, čo do nej vkladali. 7 Ježiš však povedal: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu! 8 Veď chudobných máte vždy so sebou, ale mňa nemáte vždy.“

Podrobnosti

Podrobnosti