Jeremiáš 22, ¹ Toto hovorí Hospodin: „Zostúp do domu judského kráľa a tam povedz toto slovo. ² Povieš: ‚Počuj slovo Hospodina, judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, ty, tvoji sluhovia a tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate cez tieto brány.‘ ³ Toto hovorí Hospodin: ‚Uplatňujte právo a spravodlivosť, vysloboďte okrádaného z ruky násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu nepoškodzujte a neutláčajte, nevinnú krv neprelievajte na tomto mieste. ⁴ Ak budete naozaj dodržiavať toto slovo, králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, povezú sa na vozoch a koňoch, oni, ich sluhovia a ich ľud. ⁵ Ak však nebudete počúvať tieto slová, prisahám na seba,‘ znie výrok Hospodina, ‚tento dom bude rumoviskom.‘ ⁶ Veď toto hovorí Hospodin o dome judského kráľa: ‚Gileádom si mi, temenom Libanonu, obrátim ťa však na púšť, na neobývané mestá.⁷ Zasvätím ničiteľov proti tebe, mužov so zbraňou, vyrúbu tvoje vyberané cédre a pohádžu ich do ohňa.‘⁸ Mnohé národy prejdú popri tomto meste a jeden druhého sa bude pýtať: ‚Prečo Hospodin takto urobil s týmto veľkým mestom?‘ ⁹ Odpovedia im: ‚Pretože opustili zmluvu s Hospodinom, svojím Bohom, a klaňali sa cudzím bohom a slúžili im.‘“¹⁰ Nežiaľte za zomrelým, nenariekajte nad ním, radšej žiaľte za odchádzajúcim, lebo sa už nevráti a neuvidí svoj rodný kraj.¹¹ Toto hovorí Hospodin o Joziášovom synovi Šallúmovi, judskom kráľovi, ktorý panoval namiesto svojho otca Joziáša a odišiel z tohto mesta: „Už sa sem viac nevráti, ¹² ale na mieste, kam ho odviedli, zomrie a už neuvidí túto krajinu.“¹³ „Beda tomu, kto stavia dom nespravodlivo a svoje horné izby bez práva, kto svojho blížneho núti slúžiť zadarmo a nedá mu zaslúženú mzdu,¹⁴ kto hovorí: ‚Postavím si rozľahlý dom a priestranné horné izby!‘ Vyseká si okná, dom obloží cédrom a zafarbí na červeno.¹⁵ Stal si sa kráľom, aby si sa pýšil cédrom? Či tvoj otec nejedol a nepil? Uplatňoval však právo a spravodlivosť a mal sa dobre.¹⁶ Dopomáhal k právu biednemu a chudobnému a mal sa dobre. Neznamená to poznať mňa?“ znie výrok Hospodina.¹⁷ „Ty však nemáš oči a srdce pre iné ako pre vlastný zisk, pre prelievanie nevinnej krvi, pre útlak a vydieranie.“¹⁸ Preto toto hovorí Hospodin judskému kráľovi Jojakímovi, Joziášovmu synovi: „Nebudú za ním žialiť: ‚Ach, brat môj! Ach, sestra!‘ Nebudú za ním žialiť: ‚Ach, pane! Ach, veličenstvo!‘¹⁹ Pochovajú ho ako osla: vyvlečú ho a vyhodia von za brány Jeruzalema.“²⁰ Vystúp na Libanon a krič, aj na Bášane vydaj svoj hlas a krič z Abarímu, veď sú porazení všetci tvoji milenci.²¹ Prihováral som sa ti, keď si bola v bezpečí, ale povedala si: „Nechcem počuť!“ To je tvoje správanie od mladosti — nepočúvala si môj hlas.²² Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor, tvoji milenci pôjdu do zajatia. Vtedy sa budeš hanbiť a budeš potupená pre svoje zlé skutky.²³ Ty, ktorá bývaš na Libanone, ktorá hniezdiš na cédroch, ako len budeš stonať, keď prídu na teba pôrodné bolesti, kŕče ako na rodičku.²⁴ „Ako žijem,“ znie výrok Hospodina, „keby Jojakímov syn Konja, judský kráľ, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ho odtiaľ.²⁵ Vydám ťa do ruky tých, čo striehnu na tvoj život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky Nebukadnesara, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejcov. ²⁶ Odvrhnem teba i tvoju matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam aj zomriete. ²⁷ Do krajiny však, do ktorej sa túžia vrátiť vaše duše, sa nevrátia.“²⁸ Je azda tento muž, Konja, bezcennou a odhodenou nádobou, náradím, ktoré nikto nechce? Prečo on a jeho potomstvo sú odvrhnutí, zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?²⁹ Krajina, krajina, krajina, počuj Hospodinovo slovo!³⁰ Toto hovorí Hospodin: „Zapíšte tohto muža ako bezdetného, ako človeka, ktorý nemal úspech vo svojich dňoch, lebo nikomu z jeho potomstva sa nepodarí sedieť na Dávidovom tróne a znova panovať v Judsku.“

Ev. Jána 12, ¹² Na druhý deň sa veľký zástup, ktorý prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. ¹³ Vzali palmové ratolesti, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna, Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“ ¹⁴ Ježiš si našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané:¹⁵ Neboj sa, dcéra Siona, hľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku!¹⁶ Jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, rozpamätali sa, že to bolo napísané o ňom a že sa tak stalo. ¹⁷ Zástup, ktorý bol s ním vtedy, keď vyvolal Lazára z hrobu a keď ho vzkriesil z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. ¹⁸ Preto mu vyšiel v ústrety veľký zástup, lebo počuli, že urobil toto znamenie. ¹⁹ Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: „Vidíte, že nič nezmôžete. Hľa, svet odišiel za ním!“