Jeremiáš 25, ¹ Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o celom judskom ľude vo štvrtom roku judského kráľa Jojakíma, Joziášovho syna — bol to prvý rok babylonského kráľa Nebukadnesara —, ² a ktoré prorok Jeremiáš oznámil všetkému judskému ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema: ³ „Od trinásteho roka judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, až dodnes je to dvadsaťtri rokov, čo mi zaznievalo Hospodinovo slovo. Hovoril som vám ho bez prestania, ale nepočúvali ste ma. ⁴ Hospodin k vám stále posielal všetkých svojich služobníkov, prorokov, ale vy ste ich neposlúchali ani ste nezbystrili sluch, aby ste počuli: ⁵ ‚Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, potom budete bývať v krajine, ktorú dal Hospodin vám a vašim otcom na večné veky. ⁶ Nechoďte za cudzími bohmi, aby ste im slúžili a klaňali sa im, nedráždite ma výtvorom svojich rúk a ja vám nebudem robiť zle.‘ ⁷ Vy ste ma však neposlúchali,“ znie výrok Hospodina, „ale hnevali ste ma výtvorom svojich rúk na vaše nešťastie.“⁸ Toto hovorí Hospodin zástupov: „Pretože ste nepočúvali moje slová, ⁹ pošlem po všetky kmene severu,“ znie výrok Hospodina, „aj po babylonského kráľa Nebukadnesara, môjho sluhu, a privediem ich proti tejto krajine, proti jej obyvateľom a proti okolitým národom, uvalím na nich kliatbu a obrátim ich na hrôzu, posmech a trvalé pustošenie. ¹⁰ Odstránim spomedzi nich hlas plesania, hlas radosti, hlas ženícha, hlas nevesty, zvuk mlynského kameňa a svetlo lampy. ¹¹ Celá táto krajina sa stane púšťou a hrôzou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi. ¹² Keď sa naplní tých sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa a ten ľud,“ znie výrok Hospodina, „pre ich hriech, ako aj krajinu Chaldejcov, a premením ju na večnú pustatinu. ¹³ Na tú krajinu zošlem na vyplnenie všetkých mojich slov, ktoré som vyslovil proti nej, všetko, čo je napísané v tejto knihe, ako prorok Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom. ¹⁴ Zotročia ich mnohé národy a mocní králi a tak im odplatím podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk“.

Ev. Jána 12, ³⁷ Hoci pred nimi Ježiš urobil toľké znamenia, neuverili v neho, ³⁸ aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené Pánovo rameno? ³⁹ Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš inde povedal:⁴⁰ Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nespoznali a neobrátili sa, a aby som ich neuzdravil. ⁴¹ Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. ⁴² Predsa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy; ⁴³ lebo mali radšej ľudskú slávu ako Božiu.