Jeremiáš 36, 1 Vo štvrtom roku judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, zaznelo Jeremiášovi od Hospodina toto slovo: 2 Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti povedal o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, keď som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes. 3 Keď sa dom Júdu dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu chystám urobiť, azda sa každý odvráti od svojej zlej cesty. Potom odpustím ich viny a ich hriech. 4 Jeremiáš teda zavolal Bárucha, Nérijovho syna, a ten podľa Jeremiášovho rozprávania zapísal do knižného zvitku všetky slová, ktoré Hospodin povedal Jeremiášovi. 5 Jeremiáš prikázal Báruchovi: Mne bránia, ja nemôžem ísť do Hospodinovho domu. 6 Choď teda ty a prečítaj zo zvitku, čo si napísal podľa môjho rozprávania, Hospodinove slová pred ľudom v Hospodinovom dome aj pred všetkými Júdovcami, ktorí prídu zo svojich miest v pôstnom dni. 7 Azda prenikne ich úpenlivá prosba pred Hospodina a každý sa odvráti od svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a zlosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu. 8 Nérijov syn Báruch urobil všetko tak, ako mu prikázal prorok Jeremiáš, a v Hospodinovom dome z knihy prečítal Hospodinove slová. 9 V piatom roku judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, v deviatom mesiaci, vyhlásili pôst pred Hospodinom pre všetok ľud v Jeruzaleme a pre všetok ľud, ktorý prišiel zo svojich judských miest do Jeruzalema. 10 Vtedy v Hospodinovom dome, v izbe Gemarju, syna pisára Šáfana, na hornom nádvorí pri vchode do Novej brány Hospodinovho domu Báruch prečítal z knihy Jeremiášove slová všetkému ľudu. 11 Mikája, syn Gemarju, syn Šáfana, vypočul z knihy všetky Hospodinove slová. 12 Zišiel do kráľovského domu, do pisárovej izby, kde práve zasadali všetky kniežatá: pisár Elíšama, Šemajov syn Delája, Akbórov syn Elnátan, Šáfanov syn Gemarja, Chananjov syn Cidkija a všetky ostatné kniežatá. 13 Mikája im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď ich Báruch z knihy nahlas čítal ľudu. 14 Vtedy všetky kniežatá poslali k Báruchovi Jehúdiho, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, s odkazom: Zober do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a poď! Báruch, syn Nérijov, vzal zvitok do ruky a šiel k nim. 15 Povedali mu: Sadni si a čítaj pred nami! Nato Báruch čítal pred nimi. 16 Keď si vypočuli všetky slová, preľaknutí pozerali jeden na druhého a povedali Báruchovi: Všetky tieto slová musíme oznámiť kráľovi! 17 Vypytovali sa ho: Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho rozprávania? 18 Báruch im povedal: Všetky tieto slová mi povedal a ja som ich atramentom zapísal do knihy. 19 Nato kniežatá povedali Báruchovi: Choď, schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš, aby nikto nevedel, kde ste. 20 Potom prišli ku kráľovi na nádvorie, zvitok však nechali v izbe pisára Elíšamu. So všetkým oboznámili kráľa. 21 Kráľ poslal Jehúdiho, aby priniesol zvitok. Jehúdi ho vzal z izby pisára Elíšamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa. 22 Kráľ sedel v zimnom dome — bol deviaty mesiac — a na ohnisku pred ním horel oheň. 23 Keď Jehúdi prečítal tri alebo štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hádzal do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok. 24 Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tie slová, sa však nezľakli, ani si neroztrhli rúcho. 25 Hoci Elnátan, Delája a Gemarja naliehali na kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich. 26 Kráľ prikázal Jerachmeelovi, kráľovmu synovi, Serájovi, Azríelovmu synovi, a Šelemjovi, Abdeelovmu synovi, aby chytili pisára Bárucha a proroka Jeremiáša. No Hospodin ich ukryl. 27 Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré napísal Báruch podľa Jeremiášovho rozprávania, Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodina: 28 Znova si vezmi iný zvitok a napíš naň všetky predchádzajúce slová z prvého zvitku, ktorý spálil judský kráľ Jójakim. 29 O judskom kráľovi Jójakimovi povedz: Toto hovorí Hospodin: Ty si spálil ten zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal, že babylonský kráľ určite príde, zničí túto krajinu a odstráni z nej ľud i zver? 30 Preto o judskom kráľovi Jójakimovi Hospodin hovorí toto: Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón, a jeho mŕtvola bude pohodená vo dne na horúčave a v noci na mraze. 31 Potrescem jeho, jeho potomstvo i jeho sluhov pre ich previnenia a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Judska všetko nešťastie, ktorým som im hrozil, no neposlúchali. 32 Jeremiáš teda vzal iný zvitok a dal ho pisárovi Báruchovi, Nérijovmu synovi. Ten naň podľa Jeremiášovho rozprávania napísal všetky slová knihy, ktorú judský kráľ Jójakim spálil na ohni, a ešte pridal mnohé podobné slová.

Ján 3, 1 Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi. 2 On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh. 3 Ježiš mu odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo. 4 Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa? 5 Ježiš odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť. 8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. 9 Na to mu Nikodém odpovedal: Ako sa to môže stať? 10 Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli a toto nevieš? 11 Amen, amen, hovorím ti: O tom, čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, o tom vydávame svedectvo, ale vy neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 Nik nevystúpil do neba, jedine ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život. 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. 19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.