Jeremiáš 42, 1 Tu pristúpili všetci velitelia oddielov, Káreachov syn Jóchanan a Hóšajov syn Jaazanja, i všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho, 2 a povedali prorokovi Jeremiášovi: Prijmi našu prosbu a modli sa k Hospodinovi, tvojmu Bohu, za nás, za všetok tento zvyšok, veď nás iba málo zostalo z množstva, ako nás vidíš na vlastné oči. 3 Hospodin, tvoj Boh, nech nám oznámi, ktorou cestou máme ísť a čo máme robiť. 4 Prorok Jeremiáš im povedal: Počul som. Hľa, budem sa modliť k Hospodinovi, vášmu Bohu, ako si žiadate, a oznámim vám všetko, čo vám odpovie Hospodin. Nič pred vami nezatajím. 5 Oni však Jeremiášovi odpovedali: Nech je Hospodin proti nám pravdivý a verný svedok, ak nebudeme všetko robiť tak, ako nám Hospodin, tvoj Boh, po tebe odkáže. 6 Či to bude dobré alebo zlé, budeme počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby sa nám dobre vodilo; chceme počúvať hlas Hospodina, svojho Boha. 7 Po desiatich dňoch zaznelo Jeremiášovi Hospodinovo slovo. 8 Ten zavolal Jóchanana, Káreachovho syna, všetkých veliteľov oddielov, ktoré boli s ním, a všetok ľud od najmenšieho až po najväčšieho 9 a povedal im: Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som mu predložil vašu prosbu. 10 Ak natrvalo ostanete v tejto krajine, znova vás vybudujem a nezrúcam, zasadím vás a nevytrhám, lebo som oľutoval zlo, ktoré som vám spôsobil. 11 Nebojte sa babylonského kráľa, pred ktorým sa strachujete, nebojte sa ho — znie výrok Hospodina — keď som ja pri vás, aby som vás chránil a vyslobodil z jeho ruky. 12 Ja vás obdarím milosrdenstvom a on sa zmiluje nad vami a navráti vás na vašu pôdu. 13 Ak si však myslíte: Nezostaneme v tejto krajine a nebudeme počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, 14 a poviete: Nie, pôjdeme do Egypta, kde neuvidíme vojnu, ani nebudeme počuť hlas trúby, ani nebudeme pociťovať hlad po chlebe, tam budeme bývať, 15 potom počujte Hospodinovo slovo, zvyšky Júdu. Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Ak naozaj obraciate tvár k Egyptu a chcete tam bývať, 16 potom v Egypte zasiahne vás meč, ktorého sa bojíte, a hlad, pred ktorým máte strach, tam v Egypte sa vás zmocní a tam pomriete. 17 Všetci muži, ktorí sú odhodlaní ísť do Egypta, aby tam bývali ako cudzinci, pomrú tam mečom, od hladu a na mor. Nikto z nich neunikne, nezachráni sa pred zlom, ktoré na nich dopustím. 18 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Ako sa vylial môj hnev a moja prchkosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa moja prchkosť vyleje na vás, ak pôjdete do Egypta, takže sa stanete kliatbou, hrôzou, zlorečením a hanbou a toto miesto viac neuvidíte. 19 Hospodin k vám, zvyškom Júdu, hovoril: Nechoďte do Egypta! Dobre si uvedomte, že dnes som vás varoval! 20 Veď zavádzate samých seba. Vy ste ma poslali k Hospodinovi, svojmu Bohu, keď ste hovorili: Modli sa za nás k Hospodinovi, nášmu Bohu, a všetko nám oznám tak, ako ti povie Hospodin, náš Boh, a urobíme to. 21 Dnes som vám to oznámil, ale vy nepočúvate hlas Hospodina, svojho Boha, a všetko, čo vám prostredníctvom mňa odkázal. 22 Teraz si však dobre uvedomte, že pomriete mečom, od hladu a na mor na mieste, kam chcete odísť bývať ako cudzinci.

Ján 4, 1 Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján, 2 hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, 3 opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. 4 No musel prejsť cez Samáriu. 5 Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo asi šesť hodín. 7 Tu prišla istá samaritánska žena nabrať si vody. Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť! 8 Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9 Samaritánka mu povedala: Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť? Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10 Ježiš jej na to povedal: Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť! , ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.