Jeremiáš 9, ¹ Kiežby som mal na púšti prístrešie, kde nocujú pútnici, aby som mohol opustiť svoj ľud a odísť od neho. Veď všetci sú cudzoložníci a zberba zradcov.² „Napínajú si jazyk ako luk, klamstvo, nie však vernosť, zavládlo v krajine. Páchajú jeden zločin za druhým, mňa však neuznávajú,“ znie výrok Hospodina.³ „Každý nech sa chráni pred svojím blížnym, nedôverujte ani svojmu bratovi, lebo každý brat je zbabelý podvodník a každý priateľ prichádza a ohovára.⁴ Všetci sa navzájom podvádzajú, nehovoria pravdu, učia svoj jazyk hovoriť lož, vyčerpávajú sa zvrátenosťou.⁵ Tvoj príbytok je uprostred podvodu. Pri podvádzaní o mne nechcú vedieť,“ znie výrok Hospodina.⁶ Preto takto hovorí Hospodin zástupov: „Hľa, ja ich tavím a skúmam, veď akože mám konať zoči-voči ich zločinnosti?⁷ Ich jazyk je smrtiaci šíp, ich ústa hovoria lesť. Pokoj, hovorí niekto priateľovi, v srdci však chystá úklad.⁸ Či ich nemám za to potrestať,“ znie výrok Hospodina, „azda sa nemám pomstiť na takomto národe? ⁹ Plačem a bedákam nad vrchmi a nad pastvinami púšte žalostím, nikto tade neprejde, lebo sú vypálené, nepočuť hlas stád, od nebeských vtákov až po dobytok, všetko sa rozpŕchlo, odišlo.¹⁰ Jeruzalem obrátim na rumovisko, na príbytok šakalov. Z judských miest urobím neobývanú pustatinu.“¹¹ Kto je taký múdry, že si to vezme k srdcu a oznámi, čo mu hovorili Hospodinove ústa? Prečo hynie krajina ako vypálená púšť, cez ktorú nikto neprejde?¹² Hospodin povedal: „Pretože opustili môj zákon, ktorý som im dal, neposlúchali ma a nešli za mnou, ¹³ išli však za svojím zatvrdeným srdcom a za baalmi, čomu ich priúčali ich otcovia,“ ¹⁴ preto Hospodin zástupov, Boh Izraela, hovorí toto: „Hľa, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou. ¹⁵ Rozptýlim ich medzi národy, ktoré nepoznajú oni ani ich otcovia, a pošlem na nich meč, dokiaľ ich nevyhubím.“¹⁶ Takto hovorí Hospodin zástupov: „Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy, nech prídu a po najmúdrejšie pošlite, aby prišli.¹⁷ Nech sa ponáhľajú a nad nami nariekajú, nech naše oči ronia slzy a nech kvapká voda spod našich mihalníc.¹⁸ Veď nárek počuť zo Siona: ‚Akí sme zničení a veľmi zahanbení! Krajinu musíme opustiť, naše príbytky sú vyvrátené.‘¹⁹ Počujte, ženy, slovo Hospodina, vaše uši nech prijímajú slová jeho úst. Naučte svoje dcéry nariekať a každá svoju priateľku žalostiť.²⁰ Veď smrť vchádza cez naše okná, vniká do našich palácov, kynoží deti z ulice a mladíkov z námestí.“²¹ Vrav: Takto znie výrok Hospodina: „Ľudské mŕtvoly ako hnoj padajú na pole, ako snop za žencom a nikto ich nezbiera.“²² Takto hovorí Hospodin: „Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom.²³ Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi, veď v tom mám záľubu,“ znie výrok Hospodina.²⁴ „Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď potrestám všetkých, ktorí, hoci sa dávajú obrezať, predsa sú neobrezaní: ²⁵ Egypt, Júdu, Edóm, Ammónčanov, Moáb a všetkých, ktorí si strihajú sluchy a bývajú na púšti, pretože všetky tieto národy sú vlastne neobrezané, aj celý dom Izraela, keďže nemajú obrezané srdce.“

Ev. Jána 10, ¹ „Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník. ² Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. ³ Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. ⁴ Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. ⁵ Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ ⁶ Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril.