Jób 17, ²Okolo mňa je samý posmeškára moje oko spočíva na ich uštipačnostiach.³Záloh za mňa nechaj u seba!Veď kto by sa zveril ako ručiteľ do mojich rúk?!⁴Ich srdce si zbavil úsudku,preto ich nepovýšiš.⁵Ak niekto za odmenu udáva priateľov,oči jeho synov oslepnú.⁶Dal ma ľuďom ako porekadlo,preto si predo mnou ľudia odpľujú.⁷Oko mi zoslablo od plačua všetky údy môjho tela sú ako tieň.⁸Úprimní sú z toho zhrozenía nevinný sa rozohňuje proti pokrytcovi.⁹Spravodlivý sa pridŕža svojej cestya ten, čo má čisté ruky, ešte zosilnie.¹⁰Vy všetci však znovu poďte sem,hoci múdreho medzi vami nenájdem.¹¹Moje dni prešli,moje plány, túžby môjho srdca, sú zničené!¹²Zamieňajú noc za deň,svetlo je vraj blízko tmy.¹³Ak dúfam, podsvetie mi bude domovom,v tme si usteliem posteľ,¹⁴hrob oslovím: ‚Ty si môj otec!‘Červom poviem: ‚Moja matka a moja sestra!‘¹⁵Kde je teda moja nádej?Moja nádej — kto ju ešte uvidí?¹⁶Zostúpi k závorám podsvetia,keď si spolu odpočinieme v prachu.“

Zjavenie Jána 4, ¹Potom som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas poľnice, mi hovoril: „Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má po tomto diať.“²Hneď som bol vo vytržení ducha, a hľa, na nebi stál trón a na tróne niekto sedel.³Podobal sa kameňu jaspisu a karneolu. Nad trónom sa klenula dúha na pohľad podobná smaragdu.⁴Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starších, odetých do bieleho rúcha a so zlatými vencami na hlavách.⁵Z trónu vychádzali blesky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem ohnivých lámp, čo je sedem Božích duchov,⁶a pred trónom bolo akoby sklenené more podobné krištáľu.Uprostred trónu i vôkol trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu.⁷Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá bytosť bola podobná býkovi, tretia bytosť mala akoby ľudskú tvár a štvrtá bytosť bola podobná letiacemu orlovi.⁸Každá z týchto štyroch bytostí mala po šesť krídel; dookola i zvnútra boli plné očí a bez prestania, dňom i nocou volali:„Svätý, svätý, svätýPán, Boh, Všemohúci,ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.“⁹A vždy, keď tie bytosti vzdajú slávu, česť a vďaku tomu, čo sedí na tróne a žije na veky vekov,¹⁰tých dvadsaťštyri starších padá pred tým, čo sedí na tróne a klaňajú sa tomu, čo žije na veky vekov. Svoje vence hádžu pred trón a hovoria:¹¹„Hoden si, Pane a Bože náš,prijať slávu, česť i moc,lebo ty si stvoril všetky vecia z tvojej vôle boli a sú stvorené.“