Jób 23, 1 Nato Jób odpovedal takto: 2 Aj dnes sú moje myšlienky ale svoje vzdychanie ovládam. 3 Keby som len vedel, kde ho nájsť! Išiel by som až do jeho príbytku, 4 predložil by som mu svoj spor a ústa by som mal plné dôkazov. 5 Rád by som spoznal slová, a pochopil, čo mi oznámi. 6 Azda by sa z celej sily so mnou prel? Nie! Len by si ma všimol. 7 Tam uňho môže priamy človek uvádzať dôvody. Tam by som navždy unikol svojmu sudcovi. 8 Nuž, ale keď kráčam vpred, niet ho, keď idem späť, nenachádzam ho, 9 keď koná naľavo, nevidím ho, keď zahne napravo, nespozorujem ho. 10 Veď on dobre vie, kadiaľ chodím, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato. 11 Jeho stopy sa držala moja noha, jeho cestou som šiel a neodbočil. 12 Jeho príkaz neopúšťam, jeho slová si cením nad vlastné zásady. 13 Drží sa jedného, kto ho presvedčí? Veď si robí, čo sa mu zachce. 14 No on splní to, čo mi určil a na mysli má ešte veľa takýchto vecí. 15 Preto sa jeho prítomnosti desím, len čo na to pomyslím, trasiem sa 16 To Boh moje srdce skormútil a Všemohúci mi nahnal hrôzu. 17 Veď ma nenivočí tma ani vlastný výzor, ktorý pokrýva temnota.

Židom 4, 1 Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, pokým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho odpočinku. 2 Veď aj nám sa ohlasovalo evanjelium rovnako ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo aj keď ho počuli, vierou s ním nezrástli. 3 Preto do odpočinku vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku, 4 lebo kdesi sa hovorí o siedmom dni takto: Na siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich prác. 5 A tu zasa: Nevojdú do môjho odpočinku. 6 Ak teda trvá možnosť, aby doň niektorí vošli, a pretože tí, ktorým sa evanjelium ohlasovalo ako prvým, pre neposlušnosť nevošli, 7 Boh znova určuje iné dnes , keď po toľkom čase hovorí ústami Dávida, ako už bolo povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia. 8 Veď keby ich bol Jozua voviedol do odpočinku, nebol by už potom hovoril o inom dni. 9 A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud; 10 lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten si odpočinul od svojich diel tak ako Boh od svojich. 11 Usilujme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti.